The Kitáb-i-Aqdas - Notes

1. ľúbeznú vôňu Môjho odevu ¶4
Vzťahuje sa na príbeh o Jozefovi z Koránu a zo Starého zákona. Jozefovi bratia priniesli Jozefov odev Jakobovi, svojmu otcovi, vďaka čomu Jakob spoznal svojho milovaného strateného syna. Metafora o vonnom „odeve“ sa v bahájskych spisoch používa často vo vzťahu k uznaniu Prejavu Božieho a Jeho zjavenia.
Bahá’u’lláh sám seba v jednej z tabuliek popisuje ako „božského Jozefa“, ktorého nedbalí „zapredali za najnepatrnejšiu z cien“. V Qayyúmu’l-Asmá’ označuje Báb Bahá’u’lláha za „pravého Jozefa“ a predpovedá muky, ktoré podstúpi v rukách Svojho zradného brata (Vysvetlivku 190.). Rovnako i Shoghi Effendi poukazuje na podobnosť medzi vášnivou žiarlivosťou, ktorú vyvolala ‘Abdu’l-Bahova význačnosť v Jeho nevlastnom bratovi, Mírzovi Muḥammad-‘Alím, a smrteľnou závisťou, „ktorú zvrchovaná výnimočnosť Jozefova zapálila v srdci jeho bratov“.

2. prstami moci a sily sme odpečatili vybrané Víno ¶5
V Kitáb-i-aqdas sa zakazuje pitie vína a iných opojných nápojov (Vysvetlivku 144 , Vysvetlivku 170.).
Zmienky o použití „vína“ v alegorickom význame – napríklad ako dôvod na duchovnú radosť – sa nenachádzajú len v Bahá’u’lláhovom zjavení, ale i v Biblii, v Koráne a v dávnych hinduistických tradíciách. 
Napríklad v Koráne je spravodlivým prisľúbené, že sa im dostane napiť zo „zapečateného vybraného vína“. Bahá’u’lláh vo Svojich tabuľkách stotožňuje „vybrané Víno“ so Svojím zjavením, ktorého „pižmová vôňa“ ovanula „všetko stvorené“. Vraví, že toto „Víno“ „odpečatil“, čím odhalil duchovné pravdy, ktoré boli dovtedy nepoznané, a umožnil tým, ktorí sa z neho napijú, „uzrieť nádheru svetla božskej jednoty“ a „porozumieť zásadnému zámeru, ktorý tvorí základ písiem Božích“. 
V jednej zo Svojich meditácií Bahá’u’lláh nástojčivo prosí Boha, aby veriacim poskytol „vybrané Víno Svojho milosrdenstva, ktoré by im dalo zabudnúť na každého okrem Teba, povstať a slúžiť Tvojej veci a byť neochvejnými v láske k Tebe.“

3. Uložili sme vám, … povinnú modlitbu ¶6
Arabčina má pre modlitbu niekoľko slov. Slovo „salát“, ktoré sa na tomto mieste v origináli objavuje, sa týka určitého druhu modlitieb, ktorých odriekanie je veriacim uložené v určitom čase dňa. Aby sa tento druh modlitieb odlíšil od iných druhov, toto slovo bolo preložené ako „povinná modlitba“.
Bahá’u’lláh vraví, že „povinná modlitba a pôst v očiach Boha zastávajú vznešené postavenie“ (Otázky a odpovede 93). ‘Abdu’l-Bahá potvrdzuje, že takéto modlitby „vedú k pokore a podriadenosti, k obráteniu tváre k Bohu a vyjadreniu oddanosti voči Nemu“ a že prostredníctvom týchto modlitieb „sa človek zhovára s Bohom, snaží sa k Nemu priblížiť, prevráva k pravému Milovanému svojho srdca a dosahuje duchovné stavy“.
Povinnú modlitbu (Vysvetlivku 9.), o ktorej sa tento verš zmieňuje, nahradili tri povinné modlitby, ktoré Bahá’u’lláh zjavil neskôr (Otázky a odpovede 63). Text troch modlitieb, ktoré sa teraz používajú spolu s pokynmi ohľadne ich odriekania, sa v tejto knihe nachádza vo Výbere textov, ktoré Bahá’u’lláh zjavil ako dodatok ku Kitáb-i-aqdas.
V Otázkach a odpovediach sa záležitosťami týkajúcimi sa troch nových povinných modlitieb zaoberá niekoľko odsekov. Bahá’u’lláh objasňuje, že jednotlivec si smie vybrať jednu z troch povinných modlitieb (Otázky a odpovede 65). Ostatné ustanovenia sú ozrejmené v Otázkach a odpovediach č. 66, 67, 81 a 82.
Jednotlivosti zákona týkajúceho sa povinnej modlitby sú zhrnuté v časti IV. A. 1. – 17. Prehľadu a kodifikácie.

4. deviatich rak’áhov ¶6
Rak’áh znamená odriekanie príslušného zjaveného verša spolu s predpísaným súborom pohybov a iných činností.
Bahá’u’lláh pôvodne uložil Svojim služobníkom povinnú modlitbu, ktorá sa skladala z deviatich rak’áhov. Presná povaha tejto modlitby a konkrétne pokyny na jej odriekanie nie sú známe, pretože modlitba sa stratila (Vysvetlivku 9.).
‘Abdu’l-Bahá uvádza v tabuľke zaoberajúcej sa povinnými modlitbami, ktoré sú teraz záväzné, že „v každom slove a pohybe povinnej modlitby sú zmienky, záhady a múdrosť, ktoré človek nie je schopný pochopiť a ktoré písmená a zvitky nepojmú“.
Shoghi Effendi vysvetľuje, že pár jednoduchých pokynov, ktoré Bahá’u’lláh pre odriekanie určitých modlitieb uviedol, má nielenže duchovný význam, ale taktiež človeku pomáha, „aby sa počas modlitby a rozjímania plne sústredil“.

5. na poludnie, ráno a večer ¶6
Ohľadne definície slov „ráno“, „na poludnie“ a „večer“, keď sa má odriekať v súčasnosti záväzná stredná povinná modlitba, Bahá’u’lláh uviedol, že sa kryjú s „východom slnca, poludním a západom slnca“ (Otázky a odpovede 83). Upresňuje, že „prípustná doba pre povinné modlitby je od rána až do poludnia, od poludnia až do západu slnca a od západu slnca až do dvoch hodín po západe“. ‘Abdu’l-Bahá ďalej uviedol, že ranná povinná modlitba sa smie odriekať už na úsvite.
Definícia „poludnia“ ako času „od poludnia až do západu slnca“ sa vzťahuje na krátku povinnú modlitbu ako i na strednú.

6. Na príkaz v knihe Božej sme vás oslobodili od vyššieho počtu. ¶6
Požiadavky na povinnú modlitbu boli v Bábovom a islamskom zriadení náročnejšie než požiadavky na vykonanie povinnej modlitby pozostávajúcej z deviatich rak’áhov predpísanej v Kitáb-i-aqdas (Vysvetlivku 4.).
Báb v Bayáne predpísal povinnú modlitbu pozostávajúcu z devätnástich rak’áhov, ktorá sa mala vykonať raz za dvadsaťštyri hodín – od jedného poludnia do druhého poludnia.
Moslimská modlitba sa odrieka päťkrát za deň, a síce skoro ráno, na poludnie, poobede, večer a v noci. Hoci sa počet rak’áhov mení podľa času odriekania, za deň sa spolu modlí sedemnásť rak’áhov.

7. Keď máte túžbu túto modlitbu vykonať, obráťte sa k Dvoru Mojej Najsvätejšej prítomnosti, k tomuto Posvätenému miestu, ktoré Boh učinil stredom ... ktoré pre obyvateľov Miest večnosti určil za Bod uctievania ¶6
„Bod uctievania“, to jest, bod, ku ktorému sa uctievajúci má obrátiť počas povinnej modlitby, sa nazýva Qiblih. Myšlienka Qiblih sa nachádza i v predošlých náboženstvách. V minulosti bol za Qiblih určený Jeruzalem. Muhammad zmenil túto Qiblih na Mekku. Bábove pokyny v arabskom Bayáne znejú:
„Qiblih vskutku predstavuje Ten, koho Boh prejaví. Vždy, keď sa pohne, pohne sa i Qiblih, až kým On nedôjde pokoja.“ 
Bahá’u’lláh tento úryvok v Kitáb-i-aqdas cituje (č. 137) a potvrdzuje ho v uvedenom verši. Taktiež uviedol, že obrátenie sa smerom ku Qiblih je „nemenná požiadavka pri odriekaní povinnej modlitby“ (Otázky a odpovede 14 , Otázky a odpovede 67). Avšak pri ostatných modlitbách a pobožnostiach sa človek môže tvárou obrátiť ktorýmkoľvek smerom.

8. A keď Slnce pravdy a prehovoru zapadne, obráťte tvár k Miestu, ktoré sme vám určili. ¶6
Bahá’u’lláh určuje, že Qiblih bude predstavovať po Jeho zosnutí miesto Jeho odpočinku. Najsvätejšia hrobka sa nachádza v Bahjí v ‘Akke. ‘Abdu’l-Bahá toto miesto popisuje ako „žiarivú svätyňu“, „miesto, okolo ktorého krúži Zhromaždenie na výsostiach“.
Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom vysvetľuje duchovný význam obracania sa ku Qiblih pomocou analógie s rastlinou, ktorá sa obracia smerom k slnku:
… rovnako ako sa rastlinka naťahuje za slnečným svetlom, od ktorého získava život a rast, tak sa i my počas modlitby srdcom obraciame k Prejavu Božiemu, Bahá’u’lláhovi. … ako symbol tohto vnútorného počinu obraciame tvár … k miestu, kde na tejto zemi spočíva Jeho prach.

9. Jednotlivosti povinnej modlitby sme uviedli v inej tabuľke. ¶8
Pôvodnú povinnú modlitbu zjavil Bahá’u’lláh v oddelenej tabuľke „z dôvodov múdrosti“ (Otázky a odpovede 63). Za Bahá’u’lláhovho života s ňou veriaci neboli oboznámení, keďže ju nahradili tri povinné modlitby, ktoré sa teraz používajú.
Krátko po Bahá’u’lláhovom Nanebovstúpení ukradol text tejto modlitby spolu s niekoľkými ďalšími tabuľkami Muḥammad-‘Alí, úhlavný porušiteľ Jeho Zmluvy.

10. V modlitbe za zosnulých ¶8
Modlitba za zosnulých (Pozri Výber textov, ktoré Bahá’u’lláh zjavil ako dodatok ku Kitáb-i-aqdas.) je jediná bahájska povinná modlitba, ktorá sa má odriekať v zhromaždení. Má ju odriekať jeden veriaci, kým ostatní prítomní ticho stoja (Vysvetlivku 19.). Bahá’u’lláh objasnil, že modlitba za zosnulých sa vyžaduje, len ak zosnul dospelý (Otázky a odpovede 70), že jej odriekanie by malo predchádzať pochovaniu zosnulého a že počas modlitby sa nepožaduje obrátenie ku Qiblih (Otázky a odpovede 85).
Ďalšie jednotlivosti týkajúce sa modlitby za zosnulých sú zhrnuté v Prehľade a kodifikácii, časť IV. A. 13. – 14.

11. V modlitbe za zosnulých zoslal Boh, Zjaviteľ veršov, šesť určených úsekov. ¶8
Úseky, ktoré tvoria súčasť modlitby za zosnulých, sa skladajú zo šesťnásobného opakovania pozdravu „Alláh-u-Abhá“ (Boh je nadovšetko Slávny), pričom po každom nasleduje devätnásťnásobné opakovanie jedného zo šiestich príslušných zjavených veršov. Tieto verše sa zhodujú s veršami, ktoré v modlitbe za zosnulých zjavil Báb v Bayáne. Bahá’u’lláh k nim pridal prosebnú modlitbu, ktorá týmto úsekom predchádza.

12. Srsť nemá za následok neplatnosť modlitby a rovnako ani to, z čoho odišiel duch, ako napríklad kosti. Dovoľuje sa vám nosiť kožušinu soboliu podobne ako nosíte kožušinu bobriu, veveričiu a inú. ¶9
V niektorých predchádzajúcich zriadeniach sa verilo, že nosenie srsti určitých zvierat či určitých predmetov má za následok neplatnosť modlitby. Bahá’u’lláh tu potvrdzuje Bábove výroky v arabskom Bayáne o tom, že takéto predmety nemajú za následok neplatnosť modlitby.

13. Prikázali sme vám, aby ste sa modlili a postili od začiatku dospelosti. ¶10
Bahá’u’lláh určuje, že „vek dospelosti vzhľadom k náboženským povinnostiam“ je „pätnásty rok pre mužov i pre ženy“ (Otázky a odpovede 20). Podrobnejšie informácie o období pôstu vysvetlivku 25.

14. udelil výnimku tým, ktorých oslabí nemoc či vek ¶10
Čo sa týka povinných modlitieb a pôstu, výnimka udelená tým, ktorých oslabila nemoc či pokročilý vek, je vysvetlená v Otázkach a odpovediach. Bahá’u’lláh poznamenáva, že v „čase nemoci nie je prípustné tieto povinnosti dodržiavať“ (Otázky a odpovede 93). V tejto súvislosti stanovuje hranicu vysokého veku na sedemdesiat rokov (Otázky a odpovede 74). Shoghi Effendi v odpovedi na istú otázku vysvetlil, že ľuďom, ktorí dovŕšili sedemdesiat rokov, je udelená výnimka bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zoslabnutí.
Postiť sa nemusia i iné určené kategórie ľudí, ktorých zoznam sa nachádza v Prehľade a kodifikácii, časť IV. B. 5. Taktiež vysvetlivku 20, vysvetlivku 30, vysvetlivku 31.

15. Boh vám dal zvolenie, že smiete skloniť hlavu k zemi na každom povrchu, ktorý je čistý. V tomto ohľade sme odstránili obmedzenia, ktoré boli predtým uložené v knihe. ¶10
V predošlých zriadeniach požiadavky na modlitbu často zahŕňali pokyn skloniť sa k zemi. V arabskom Bayáne Báb vyzval veriacich, aby pri sklonení čelo kládli na povrch z krištáľu. Podobne sú i v islame nariadené obmedzenia ohľadne povrchu, na ktorom sa moslimovia smú skloniť. Bahá’u’lláh takéto obmedzenia ruší a jednoducho hovorí o „každom povrchu, ktorý je čistý“.

16. Ak niekto nenájde vodu na očistu, nech päťkrát zopakuje tieto slová: „V mene Boha, Najčistejšieho, Najčistejšieho,“ a potom nech prejde k modlitbe. ¶10
Veriaci má očistu vykonávať ako prípravu na povinnú modlitbu. Skladá sa z umytia rúk a tváre. Ak voda nie je k dispozícii, je predpísané päťnásobné zopakovanie príslušného zjaveného verša. Vysvetlivku 34 ohľadne všeobecných záležitostí týkajúcich sa očisty.
Príčiny, pre ktoré boli v predošlých zriadeniach ustanovené náhradné postupy pre prípad, keď voda nie je k dispozícii, možno nájsť v Koráne a v arabskom Bayáne.

17. V oblastiach, kde sa dni a noci predlžujú, nech sa čas modlitby stanovuje podľa hodín a podľa iných prístrojov odmeriavajúcich beh času. ¶10
Ide o územia, ktoré sa nachádzajú ďaleko na severe či juhu, kde sa dĺžka dní a nocí značne líši (Otázky a odpovede 64 , Otázky a odpovede 103). Toto ustanovenie sa vzťahuje i na pôst.

18. Oslobodili sme vás od požiadavky vykonávať modlitbu znamení. ¶11
Modlitba znamení je zvláštna forma moslimskej povinnej modlitby, pričom bolo prikázané, aby sa odriekala v čase prírodných dejov, ako napríklad zemetrasení, zatmení a iných úkazov, ktoré môžu spôsobiť hrôzu a považujú sa za Božie znamenia. Požiadavka vykonania tejto modlitby bola zrušená. Namiesto nej môžu baháji vyriecť: „Panstvo prináleží Bohu, Pánu videného i nevideného, Pánu stvorenia,“ ale nie je to povinné (Otázky a odpovede 52).

19. Okrem modlitby za zosnulých sme zrušili zvyk modliť sa hromadne. ¶12
V bahájskom zriadení bola zrušená hromadná modlitba v zmysle formálnej povinnej modlitby, ktorá sa má odriekať podľa predpísaného rituálu, ako je napríklad zvykom v islame, kde piatkovú modlitbu v mešite vedie imám. Modlitba za zosnulých (Vysvetlivku 10.) je jedinou hromadnou modlitbou, ktorú bahájske zákony predpisujú. Jeden z prítomných ju má odriekať, pričom ostatní zúčastnení ticho stoja. Čítajúci nemá žiadne mimoriadne postavenie. Zhromaždenie nemusí byť obrátené ku Qiblih (Otázky a odpovede 85).
Tri denné povinné modlitby sa majú odriekať samostatne, a nie v zhromaždení.
Pri mnohých iných bahájskych modlitbách neexistuje predpísaný spôsob predčítania a všetci môžu tieto nepovinné modlitby používať na stretnutiach či v súkromí podľa vlastného želania. Shoghi Effendi v tejto súvislosti uvádza, že:
… i keď sa teda priatelia smú riadiť podľa vlastných prianí, … mali by si dávať čo najväčší pozor, aby žiaden spôsob, ktorý používajú, nenadobudol príliš ustálenú podobu a nestal sa tak akousi inštitúciou. Toto je myšlienka, ktorú by priatelia mali mať vždy na pamäti, aby sa neodchýlili od jasnej cesty naznačenej v učení.

20. Pri povinnej modlitbe a pri pôste udelil Boh výnimku ženám po dobu, keď majú svoje dni. ¶13
Čo sa týka povinných modlitieb a pôstu, ženám, ktoré majú menštruáciu, je udelená výnimka. Namiesto toho by mali vykonať očistu (Vysvetlivku 34.) a v rozmedzí od jedného poludnia do druhého deväťdesiatpäťkrát zopakovať verš: „Oslávený buď Boh, Pán nádhery a krásy!“ Toto ustanovenie má pôvod v arabskom Bayáne, kde bola udelená podobná úľava.
V niektorých predošlých náboženských zriadeniach sa ženy po dobu svojich dní považovali za rituálne nečisté a mali zakázané dodržiavať povinnosť modliť a postiť sa. Bahá’u’lláh predstavu rituálnej nečistoty zrušil (Vysvetlivku 106.). 
Svetový dom spravodlivosti objasnil, že ustanovenia v Kitáb-i-aqdas, ktoré udeľujú výnimku týkajúcu sa určitých povinností a záväzkov, ako už samotné slovo naznačuje, sú výnimkami a nie zákazmi. Každý veriaci môže preto príslušnú výnimku využiť podľa vlastného želania. Avšak Svetový dom spravodlivosti radí, že keď sa veriaci rozhoduje, či ju využije alebo nie, mal by použiť múdrosť a uvedomiť si, že Bahá’u’lláh mal dobrý dôvod na to, aby tieto výnimky udelil. 
Predpísaná výnimka týkajúca sa povinnej modlitby, ktorá sa pôvodne vzťahovala na povinnú modlitbu skladajúcu sa z deviatich rak’áhov, teraz platí pre tri povinné modlitby, ktoré ju nahradili.

21. Ak sa počas cestovania zastavíte a budete odpočívať na bezpečnom mieste, namiesto každej nevykonanej povinnej modlitby sa raz skloňte k zemi – a to tak muži, ako i ženy ¶14
V súvislosti s povinnou modlitbou je výnimka udelená tým, ktorí sa nachádzajú v takých neistých podmienkach, že odriekanie povinných modlitieb nie je možné. Výnimka platí, i keď veriaci cestuje alebo je doma, a poskytuje spôsob, akým nahradiť povinné modlitby, ktoré neboli vyrieknuté pre neisté okolnosti.
Bahá’u’lláh objasnil, že povinná modlitba „sa počas cestovania nevynecháva“, pokiaľ veriaci nájde „bezpečné miesto“, na ktorom ju môže vykonať (Otázky a odpovede 58). 
Otázky a odpovede 21, Otázky a odpovede 58, Otázky a odpovede 59, Otázky a odpovede 60 , Otázky a odpovede 61 podrobnejšie rozvádzajú tieto ustanovenia.

22. Potom sa posaďte s prekríženými nohami ¶14
Arabský výraz „haykalu’t-tawhíd“, ktorý bol na tomto mieste preložený ako „s prekríženými nohami“, znamená „postoj jednoty“. Tradične označuje polohu s prekríženými nohami.

23. Vrav: Boh Moju ukrytú lásku učinil kľúčom k Pokladu. ¶15
Známa islamská tradícia ohľadne Boha a Jeho stvorenia vraví:
Bol som Skrytým pokladom. Chcel som byť poznaný, a tak som dal stvoreniu bytie, aby som mohol byť poznaný.
V bahájskych spisoch sa zmienky o tejto tradícii nachádzajú na mnohých miestach. Bahá’u’lláh napríklad v jednej zo Svojich modlitieb zjavuje:
Velebené buď Tvoje meno, ó Pane, môj Bože! Dosvedčujem, že si bol Skrytým pokladom v závoji Svojej odvekej Bytosti a nepreniknuteľnou Záhadou obklopenou Svojou vlastnou Podstatou. Keď si sa zatúžil prejaviť, dal si bytie Väčšiemu a Menšiemu svetu a nadovšetko Svoje stvorenie si si vyvolil Človeka a učinil Ho znamením oboch svetov, ó Ty, ktorý si naším Pánom, Najsúcitnejším!
Pozdvihol si Ho, aby sa pred všetkými ľuďmi Tvojho stvorenia ujal Tvojho trónu. Umožnil si Mu, aby odhalil Tvoje tajomstvá a zažiaril svetlom Tvojho vnuknutia a Tvojho zjavenia a aby prejavil Tvoje mená a Tvoje prídomky. Prostredníctvom Neho si ozdobil úvod knihy Svojho stvorenia, ó Ty, kto panuješ vesmíru, ktorý si vytvoril. (Prayers and Meditations by Bahá’u’lláh [Modlitby a meditácie], XXXVIII) 
Podobne vraví v Skrytých slovách:
Stvoril som ťa, pretože som k tvojmu stvoreniu pocítil lásku. Preto miluj aj ty Mňa, aby som mohol vyslovovať tvoje meno a dušu ti naplniť duchom života.
‘Abdu’l-Bahá v komentári k uvedenej tradícii napísal:
Ó pútniku na ceste Milovaného! Vedz, že táto tradícia sa zameriava hlavne na to, aby spomenula etapy Božieho utajenia a prejavenia v Stelesneniach pravdy, v Tých, ktorí sú Miestami rozbresku Jeho nadovšetko Slávnej Bytosti. Napríklad pred tým, než sa plameň neutíchajúceho Ohňa zapáli a prejaví, jestvuje sám od seba a sám v sebe v skrytej podstate všeobecných Prejavov, čo je stavom „Skrytého pokladu“. A keď sa požehnaný Strom sám od seba a sám v sebe vznieti a onen božský Oheň planie z jeho podstaty a v jeho podstate, ide o stav „prial som si byť poznaný“. A keď z Obzoru vesmíru s nekonečnými Božskými menami a prídomkami zažiari na náhodné a bezpriestorné svety, vynorí sa nové a úžasné stvorenie, ktoré sa zhoduje so stavom „tak som dal stvoreniu bytie“. A keď posvätené duše roztrhnú závoje všetkých pozemských pút a svetského postavenia a poponáhľajú sa, aby uzreli krásu Božskej prítomnosti, a dostane sa im tej cti, že Prejav uznajú a sú v srdci schopné dosvedčiť nádheru Najväčšieho znamenia Božieho, potom sa stane zjavným účel stvorenia, ktorým je poznanie Toho, kto je Večná pravda.

24. Ó Pero Najvyššieho! ¶16
Výrazy „Pero Najvyššieho“, „Zvrchované pero“ a „Najvznešenejšie pero“ sa vzťahujú na Bahá’u’lláha a ozrejmujú Jeho úlohu zjavovať Slovo Božie.

25. Uložili sme vám, aby ste sa postili počas krátkeho obdobia ¶16
Pôst a povinná modlitba spolu tvoria dva piliere, ktoré podopierajú zjavený Boží zákon. Bahá’u’lláh v jednej zo Svojich tabuliek potvrdzuje, že zákon o povinnej modlitbe a o pôste zjavil na to, aby sa vďaka nemu veriaci mohli priblížiť k Bohu.
Shoghi Effendi uvádza, že obdobie pôstu zahŕňajúce úplné zdržiavanie sa pokrmu i pitia od východu do západu slnca, je:
… v podstate obdobím rozjímania a modlenia, duchovnej obrody. Počas neho sa veriaci musí snažiť urobiť vo svojom vnútornom živote potrebné úpravy a oživiť a občerstviť duchovné sily, ktoré sa mu ukrývajú v duši. Preto má vo svojom základe rozhodne duchovný význam a zmysel. Pôst je symbolom a pripomína zdržiavanie sa sebeckých a pozemských túžob.
Postiť sa majú všetci veriaci po dosiahnutí 15. roku života, až kým nedovŕšia 70. rok života.
Zhrnutie detailov ustanovení ohľadne zákona o pôste a ohľadne výnimiek, ktoré sú udelené určitým kategóriám ľudí, sa nachádza v Prehľade a kodifikácii, časť IV. B. 1. – 6. Výnimkami z pôstu sa zaoberajú i vysvetlivku 14, vysvetlivku 20, vysvetlivku 30 , vysvetlivku 31.
Devätnásťdňové obdobie pôstu pripadá na bahájsky mesiac ‘alá – väčšinou 2. – 20. marca, hneď po skončení prestupných dní (Vysvetlivku 27 , vysvetlivku 147.) a nasleduje po ňom slávnosť Naw-rúz (Vysvetlivku 26.).

26. a na jeho konci sme vám za slávnosť určili Naw-rúz ¶16
Báb zaviedol nový kalendár známy ako kalendár badí či bahájsky kalendár (Vysvetlivku 27 , vysvetlivku 147.). Podľa tohto kalendára sa deň začína a končí západom slnka. Báb v Bayáne prikázal, že mesiac ‘alá bude mesiacom pôstu, stanovil, že deň Naw-rúz bude znamenať ukončenie tohto obdobia, a Naw-rúz označil za deň Boží. Bahá’u’lláh potvrdzuje kalendár badí, v ktorom sa Naw-rúz označuje za slávnosť.
Naw-rúz je prvým dňom nového roka. Nastáva zároveň s jarnou rovnodennosťou na severnej pologuli, ktorá obvykle pripadá na 21. marca. Bahá’u’lláh vysvetľuje, že tento sviatočný deň sa má oslavovať v ten deň, keď slnko vstúpi do znamenia barana (t. j. jarná rovnodennosť), i keby to malo nastať ani nie minútu pred západom slnka (Otázky a odpovede 35). Preto môže Naw-rúz pripadnúť na 20., 21. či 22. marca v závislosti od času rovnodennosti.
Bahá’u’lláh ponechal na svetovom dome spravodlivosti, aby doplnil detaily mnohých zákonov. Medzi ne patrí i niekoľko otázok týkajúcich sa bahájskeho kalendára. Strážca uviedol, že z hľadiska celosvetového uplatňovania zákona o načasovaní Naw-rúzu bude potrebné zvoliť určité miesto na zemi, ktoré bude slúžiť ako norma na určovanie času jarnej rovnodennosti. Taktiež naznačil, že výber tohto miesta bol ponechaný na rozhodnutí Svetového domu spravodlivosti.

27. Dni, ktoré z mesiacov vystávajú, vložte pred pôstny mesiac. ¶16
Kalendár badí sa zakladá na solárnom roku pozostávajúcom z 365-tich dní, 5-tich hodín a asi 50-tich minút. Rok sa skladá z 19-tich mesiacov po 19-tich dňoch (t. j. 361 dní) a ďalších štyroch dní (príp. piatich počas prestupného roka). Báb v novom kalendári presne neurčil miesto prestupných dní. Kitáb-i-aqdas túto otázku rieši tým, že v kalendári „vystávajúcim“ dňom priraďuje pevné miesto tesne pred mesiacom ‘alá – obdobím pôstu. Ďalšie podrobnosti sa nachádzajú v kapitole o bahájskom kalendári v knihe The Bahá‘í World [Bahájsky svet], zväzok XVIII.

28. Prikázali sme, aby … boli práve tieto prejavom písmena Há ¶16
Prestupné dni, nazývané Ayyám-i-Há (dni Há), sú výnimočné tým, že sa spájajú s „písmenom Há“. Číselná hodnota abjadu tohto arabského písmena sa rovná piatim, čo sa zhoduje s možným počtom prestupných dní.
Písmenu „Há“ bolo vo Svätých spisoch daných niekoľko duchovných významov, medzi ktoré patrí i to, že je symbolom Božej Podstaty.

29. dni dávania predchádzajúce obdobiu zdržanlivosti ¶16
Bahá’u’lláh Svojim nasledovníkom uložil, aby tieto dni venovali oslavám, veseliu a dobročinnosti. V liste napísanom menom Shoghiho Effendiho sa vysvetľuje, že „prestupné dni sú zvlášť vyhradené pre pohostinnosť, rozdávanie darčekov atď.“.

30. Osoby cestujúce … nie sú pôstom viazané ¶16
Bahá’u’lláh určuje najkratšiu dobu trvania cesty, pri ktorej sa veriaci nemusí postiť (Otázky a odpovede 22 , Otázky a odpovede 75). Podrobnosti tohto ustanovenia sú zhrnuté v Prehľade a kodifikácii, časť IV. B. 5. a. i. – v.
Shoghi Effendi objasnil, že cestujúci sa postiť nemusia, pokiaľ však chcú, môžu pôst držať. Taktiež poukázal na to, že výnimka platí počas celej cesty, nielen počas hodín strávených vo vlaku či aute atď.

31. Osoby cestujúce, nemocné, ženy v požehnanom stave alebo ženy pridájajúce nie sú pôstom viazané. Boh im na znak milosti udelil výnimku. ¶16
Postiť sa nemusia ľudia chorí či pokročilého veku (Vysvetlivku 14.), ženy počas svojich dní (Vysvetlivku 20.), cestujúci (Vysvetlivku 30.) a ženy tehotné či dojčiace. Táto výnimka sa taktiež vzťahuje i na tých, ktorí ťažko pracujú, ktorým sa však zároveň radí, „aby zákonu Božiemu a vznešenému postaveniu pôstu preukázali úctu“ tak, že budú jesť „striedmo a v súkromí“ (Otázky a odpovede 76). Shoghi Effendi uviedol, že to, pri akej práci sa ľudia nebudú musieť postiť, určí Svetový dom spravodlivosti.

32. Zdržiavajte sa pokrmu a pitia od východu do západu slnca ¶17
Toto sa vzťahuje na obdobie pôstu. ‘Abdu’l-Bahá v jednej zo Svojich tabuliek uvádza, že pôst predstavuje zdržiavanie sa pokrmu a pitia, a ďalej píše, že fajčenie je formou „pitia“. Sloveso „piť“ sa v arabčine rovnako vzťahuje i na fajčenie.

33. Prikázali sme, aby … každý veriaci v Boha … každodenne … deväťdesiatpäťkrát opakoval: „Alláh-u-Abhá.“ ¶18
„Alláh-u-Abhá“ je arabské slovné spojenie, ktoré znamená „Boh, nadovšetko Slávny“. Ide o tvar Najväčšieho mena (Vysvetlivku 137.). V islame existuje tradícia, ktorá vraví, že medzi mnohými menami Božími je jedno, ktoré je najväčšie. Ale znenie tohto Najväčšieho mena bolo utajené. Bahá’u’lláh potvrdil, že Najväčším menom je „Bahá“. 
Rozličné odvodeniny slova „Bahá“ sa taktiež považujú za Najväčšie meno. Tajomník menom Shoghiho Effendiho vysvetľuje, že:
Najväčšie meno je meno Bahá’u’lláhovo. „Yá Bahá’u’l-Abhá“ je zvolanie, ktoré znamená: „Ó Ty, Sláva sláv!“ „Alláh-u-Abhá“ je pozdrav, ktorý znamená „Boh, nadovšetko Slávny“. Oboje sa vzťahuje na Bahá’u’lláha. Najväčším menom sa myslí, že Bahá’u’lláh sa objavil v Najväčšom mene Božom, inými slovami, že je zvrchovaný Prejav Boží.
Pozdrav „Alláh-u-Abhá“ sa zaužíval v období Bahá’u’lláhovho vyhnanstva v Adrianopoli.
Deväťdesiatpäťnásobnému opakovaniu „Alláh-u-Abhá“ má predchádzať vykonanie očisty (Vysvetlivku 34.).

34. vykonajte ... očistu pred povinnou modlitbou ¶18
Očista je priamo spojená s určitými modlitbami. Musí predchádzať trom povinným modlitbám, každodennému deväťdesiatpäťnásobnému opakovaniu „Alláh-u-Abhá“ a odriekaniu verša, ktorý bol pre ženy počas ich dní predpísaný ako náhrada za povinnú modlitbu a pôst (Vysvetlivku 20.). 
Predpísaná očista predstavuje umytie rúk a tváre v rámci prípravy na modlitbu. V prípade strednej povinnej modlitby ju sprevádza odriekanie určitých veršov (Pozri Výber textov, ktoré Bahá’u’lláh zjavil ako dodatok ku Kitáb-i-aqdas.).
Očista znamená viac než len umývanie, ako to možno vidieť i zo skutočnosti, že dokonca i keď sa tesne pred odriekaním povinnej modlitby vykúpeme, i tak je potrebné vykonať očistu (Otázky a odpovede 18).
Ak na očistu nemáme k dispozícii vodu, treba päťkrát vyriecť predpísaný verš (Vysvetlivku 16.), pričom sa toto ustanovenie vzťahuje i na tých, ktorým by použitie vody z telesného hľadiska uškodilo (Otázky a odpovede 51). 
Detailné ustanovenia zákona týkajúce sa očisty sú uvedené v Prehľade a kodifikácii v časti IV. A. 10. a. – g. ako i v Otázkach a odpovediach číslo 51, 62, 66, 77 a 86.

35. Zakazujeme vám, aby ste spáchali vraždu ¶19
Vziať druhému život Bahá’u’lláh opätovne zakazuje i v 73. odseku Kitáb-i-aqdas. Tresty sú predpísané pre úkladnú vraždu (Vysvetlivku 86.). V prípade zabitia je potrebné rodine zosnulého zaplatiť stanovené odškodné (Pozri Kitáb-i-aqdas, ods. 188.).

36. či cudzoložstvo ¶19
Arabské slovo „ziná“, ktoré sa na tomto mieste prekladá ako „cudzoložstvo“, znamená i smilstvo, i cudzoložstvo. Vzťahuje sa nielen na sexuálny vzťah jedného z manželov s niekým iným než vlastným partnerom, ale i na nemanželský pohlavný styk vo všeobecnosti. Jednou z foriem „ziná“ je znásilnenie. Jediná pokuta, ktorú Bahá’u’lláh predpisuje, sa týka tých, ktorí spáchajú smilstvo (Vysvetlivku 77.). Určenie pokút za iné druhy sexuálnych priestupkov je ponechané na Svetovom dome spravodlivosti.

37. ohovárania či nactiutŕhania ¶19
Bahá’u’lláh opakovane odsudzuje ohováranie, nactiutŕhanie a zaoberanie sa chybami iných. V Skrytých slovách jasne uvádza: „Ó synu bytia! Ako si len mohol zabudnúť na vlastné prehrešky a zaoberať sa prehreškami druhých? Toho, kto tak činí, stihne Moje prekliatie.“ A opäť: „Ó synu človeka! Nespomínaj hriechy druhých, pokým si sám hriešnikom. Ak tento príkaz prekročíš, budeš prekliaty. To dosvedčujem.“ Táto dôrazná výstraha sa ďalej opakuje v Jeho poslednom diele, „Knihe Mojej Zmluvy“: „Vskutku vravím, že jazyk sa má zmieňovať o tom, čo je dobré. Nepoškvrňte ho teda neprístojnou rečou. Boh odpustil to, čo pominulo. Odteraz by mal každý vravieť to, čo je vhodné a prístojné, a mal by sa strániť nactiutŕhania, slovných urážok a všetkého, čo ľuďom spôsobuje zármutok.“

38. Dedičstvo sme rozdelili do siedmich tried ¶20
Bahájske zákony o dedičstve sa vzťahujú len na prípad dedenia zo zákona, to jest v prípade, že zosnulý nezanechá závet. Bahá’u’lláh v Kitáb-i-aqdas (č. 109) dal pokyn každému veriacemu, aby spísal závet. Na inom mieste jasne uvádza, že jednotlivci majú plné právo rozhodovať o svojom majetku a smú určiť spôsob, akým sa má ich vlastníctvo rozdeliť, a označiť v závete tých bahájov alebo nebahájov, ktorí majú dediť (Otázky a odpovede 69). V tejto súvislosti sa v liste napísanom menom Shoghiho Effendiho vysvetľuje, že:
… hoci baháji smú v závete naložiť so svojím bohatstvom, akokoľvek si želajú, morálka a svedomie ich zaväzuje, aby pri písaní závetu mali neustále na pamäti nevyhnutnosť dodržať Bahá’u’lláhovu zásadu o spoločenskom poslaní bohatstva a následnej potrebe vyhnúť sa tomu, aby sa v prílišnej miere nahromadilo a sústredilo u pár jednotlivcov či skupín jednotlivcov. 
Tento verš Kitáb-i-aqdas predstavuje úvod k pomerne dlhej pasáži, v ktorej Bahá’u’lláh rozpracúva bahájsky zákon o dedičstve.
Pri čítaní tejto pasáže treba mať na pamäti, že tento zákon bol vyslovený na základe predpokladu, že zosnulým je muž. Ak je zosnulou žena, jeho ustanovenia platia analogicky.
Systém dedičstva, ktorý rozdeľuje majetok zosnulého medzi sedem tried dedičov (deti, manžela alebo manželku, otca, matku, bratov, sestry a učiteľov), sa zakladá na ustanoveniach, ktoré v Bayáne uzákonil Báb. Hlavné črty bahájskych zákonov o dedičstve v prípade dedenia zo zákona sú:
-1. Ak zomrie otec a v jeho majetku je i osobné obydlie, potom takéto obydlie pripadá najstaršiemu synovi (Otázky a odpovede 34). 
-2. Ak zosnulý nemá mužských potomkov, dve tretiny obydlia pripadajú jeho ženským potomkom a zvyšná tretina pripadá domu spravodlivosti (Otázky a odpovede 41, Otázky a odpovede 72). Vysvetlivku 42 zaoberajúcu sa tým, ku ktorej úrovni inštitúcie domu spravodlivosti sa tento zákon vzťahuje. (vysvetlivku 44.)
-3. Zvyšok majetku sa delí medzi sedem tried dedičov. Podrobnosti o počte dielov, ktoré každá skupina dostane, sa nachádzajú v Otázkach a odpovediach č. 5 a v Prehľade a kodifikácii časť IV. C. 3. a. 
-4. V prípade, že v niektorej triede existuje viac než jeden dedič, podiel pridelený tejto triede by sa mal medzi dedičov rozdeliť rovnakým dielom bez ohľadu na to, či ide o mužov alebo ženy.
-5. V prípade, že potomstva niet, podiel detí pripadne domu spravodlivosti (Otázky a odpovede 7, Otázky a odpovede 41). 
-6. Ak zosnulý potomstvo zanechá, ale chýba časť ostatných tried dedičov, prípadne všetky, dve tretiny ich podielu pripadnú potomstvu a jedna tretina domu spravodlivosti (Otázky a odpovede 7).
-7. Ak niet žiadnej z uvedených tried, dve tretiny majetku pripadajú synovcom a neteriam zosnulého. Ak tých niet, ten istý podiel pripadá tetám a ujom. Ak i títo chýbajú, potom ich synom a dcéram. V každom prípade ostatná tretina pripadá domu spravodlivosti. 
-8. Ak zosnulý nezanechá žiadnych zo spomínaných dedičov, celý majetok pripadá domu spravodlivosti.
-9. Bahá’u’lláh uvádza, že nebaháji nemajú právo dediť po bahájskych rodičoch či príbuzných (Otázky a odpovede 34). Shoghi Effendi sa v liste napísanom jeho menom zmieňuje, že toto obmedzenie platí „len v tých prípadoch, keď baháj zomrie a nezanechá závet a keď sa teda jeho majetok bude musieť rozdeliť podľa pravidiel stanovených v Kitáb-i-aqdas. V opačnom prípade baháji smú svoj majetok odkázať hocikomu bez ohľadu na náboženstvo, a to za predpokladu, že zanechajú závet, v ktorom uvedú, aké majú želanie.“ Preto je vždy možné, aby baháj zabezpečil svojho nebahájskeho partnera, deti či príbuzných tým, že zanechá závet.
Ďalšie podrobnosti o zákone o dedičstve sú zhrnuté v Prehľade a kodifikácii, časť IV. C. 3. a. – o.

39. bratom päť častí … sestrám štyri časti ¶20
Otázky a odpovede podrobnejšie rozvádzajú ustanovenia zákona, keďže sa vzťahujú na podiel na dedičstve pridelený bratom a sestrám zosnulého. Ak brat či sestra pochádza od rovnakého otca ako zosnulý, zdedí celý pridelený podiel. Ak však brat či sestra pochádza od iného otca, zdedí len dve tretiny prideleného podielu, pričom zvyšná tretina pripadne domu spravodlivosti (Otázky a odpovede 6). Ďalej v prípade, že zosnulý má vlastných bratov alebo vlastné sestry, nevlastní bratia a nevlastné sestry z matkinej strany nededia (Otázky a odpovede 53). Nevlastní bratia a nevlastné sestry samozrejme po práve dostanú dedičstvo z majetku vlastného otca.

40. učiteľom ¶20
‘Abdu’l-Bahá v istej tabuľke prirovnáva učiteľov, ktorí sa zaoberajú duchovnou výchovou dieťaťa, k „duchovnému otcovi“, ktorý „svoje dieťa obdarúva večným životom“. Vysvetľuje, že z tohto dôvodu „sa učitelia nachádzajú v zozname dedičov“ v „Božom zákone“.
Bahá’u’lláh upresňuje podmienky, za ktorých učiteľ dedí, a podiel, ktorý dostane (Otázky a odpovede 33).

41. Keď sme uslyšali volanie ešte nenarodených detí, podiel sme im zdvojnásobili a ostatným sme ho znížili. ¶20
V Bábových zákonoch o dedičstve bolo deťom zosnulých pridelených deväť častí pozostávajúcich z 540-tich dielov. Tento podiel tvoril necelú štvrtinu celého majetku. Bahá’u’lláh zdvojnásobil ich časť na 1 080 dielov a znížil podiely pridelené ostatným šiestim triedam dedičov. Taktiež načrtol presný zámer tohto verša a jeho vplyv na rozdelenie dedičstva (Otázky a odpovede 5).

42. domu spravodlivosti ¶21
Keď sa Bahá’u’lláh v Kitáb-i-aqdas zmieňuje o dome spravodlivosti, nie vždy výslovne odlišuje svetový dom spravodlivosti a miestny dom spravodlivosti. Obe tieto ustanovizne sú v tejto knihe uzákonené. Obvykle jednoducho píše o „dome spravodlivosti“ a otázku úrovne či úrovní celej ustanovizne, ku ktorej sa každý zákon bude vzťahovať, ponecháva otvorenú na neskoršie vysvetlenie.
Keď ‘Abdu’l-Bahá v istej tabuľke vymenúva príjmy miestnej pokladnice, zahŕňa do nej i dedičstvá, pri ktorých niet dedičov. Tým naznačuje, že v prípade domu spravodlivosti, o ktorom sa úryvky Kitáb-i-aqdas vo vzťahu k dedičstvu zmieňujú, ide o dom miestny.

43. Ak zosnulý potomstvo zanechá, ale žiadna z tried dedičov ... nejestvuje ¶22
Bahá’u’lláh vysvetľuje, že „toto pravidlo má všeobecnú i konkrétnu platnosť. To znamená, že vždy, keď niektorá trieda z tejto spomínanej skupiny dedičov chýba, dve tretiny ich dedičstva prechádzajú na potomstvo a zvyšná tretina na dom spravodlivosti“. (Otázky a odpovede 7).

44. Obydlie a osobné oblečenie zosnulého sme pridelili mužským, a nie ženským potomkom či iným dedičom. ¶25
‘Abdu’l-Bahá v istej tabuľke uvádza, že obydlie a osobné oblečenie zosnulého muža zostáva v mužskej línii. Prechádza na najstaršieho syna. Ak ho niet, prechádza na druhého najstaršieho syna a tak ďalej. Vysvetľuje, že toto ustanovenie je výrazom zákona o právach prvorodených, ktorý Boží zákon vždy podporoval. V istej tabuľke nasledovníkovi viery v Perzii napísal: „Vo všetkých božských zriadeniach sa najstaršiemu synovi dostávalo výnimočných pôct. Dokonca i postavenie prorokov bolo právom prvorodených.“ Pocty udelené najstaršiemu synovi však sprevádzajú i povinnosti. Napríklad má voči Bohu morálnu povinnosť starať sa o svoju matku a taktiež brať do úvahy potreby ostatných dedičov.
Bahá’u’lláh vysvetľuje rozmanité aspekty tejto časti zákona o dedičstve. Upresňuje, že ak ide o niekoľko obydlí, to hlavné a najdôležitejšie pripadne mužskému potomkovi. Zvyšné obydlia sa musia rozdeliť medzi dedičov spolu s ostatným majetkom zosnulého (Otázky a odpovede 34). Poukazuje na to, že ak mužských potomkov niet, dve tretiny hlavného obydlia a osobné oblečenie zosnulého otca pripadnú ženskému potomstvu a jedna tretina domu spravodlivosti (Otázky a odpovede 72). Ďalej, ak zomrie žena, Bahá’u’lláh uvádza, že všetko jej použité oblečenie sa má rovným dielom rozdeliť medzi jej dcéry. Jej nenosené oblečenie, šperky a majetok sa musí rozdeliť medzi jej dedičov a rovnako aj jej použité oblečenie, ak nezanechá dcéru (Otázky a odpovede 37).

45. Ak syn zosnulého prišiel o život už v dňoch svojho otca, jeho podiel tak, ako to je predpísané v knihe Božej, zdedia deti, ktoré po sebe zanechal. ¶26
Tento aspekt zákona sa uplatňuje len v prípade syna, ktorý zomrie prv než jeho otec či matka. Ak dcéra zosnulého už nežije a má potomstvo, jej podiel sa bude musieť rozdeliť podľa siedmich tried určených v Najsvätejšej knihe (Otázky a odpovede 54).

46. Ak zosnulý po sebe zanechá maloleté deti, ich podiel na dedičstve treba zveriť spoľahlivej osobe ¶27
Slovo „amín“, ktoré je v tomto odseku preložené ako „spoľahlivá osoba“ a „dôverník“, v arabčine vyjadruje širokú škálu významov, ktoré sa predovšetkým spájajú s myšlienkou dôveryhodnosti, ale značia tiež vlastnosti ako spoľahlivosť, vernosť, bezúhonnosť, poctivosť, čestnosť a tak ďalej. V právnickom jazyku „amín“ okrem iného označuje dôverníka, ručiteľa, správcu, strážcu a opatrovníka.

47. Majetok by sa mal deliť, až keď je zaplatený ḥuqúqu’lláh, keď sú vyrovnané dlhy, uhradené výdavky spojené s pohrebom a s pochovaním ¶28
Bahá’u’lláh určuje, že poradie platby týchto výdavkov je: najprv výdavky spojené s pohrebom a s pochovaním, potom dlhy zosnulého a potom ḥuqúqu’lláh (Vysvetlivku 125, Otázky a odpovede 9.). Taktiež určuje, že keď sa za týmto účelom využíva majetok, na zaplatenie sa najprv musí použiť zvyšok majetku, a ak nepostačuje, tak až potom obydlie a osobné oblečenie zosnulého (Otázky a odpovede 80).

48. Toto je to ukryté poznanie, ktoré sa nikdy nezmení, pretože sa začína deviatkou ¶29
Báb v arabskom Bayáne napísal o Svojom zákone o dedičstve, že je „v súlade s utajeným poznaním v Knihe Božej – poznaním, ktoré sa nikdy nezmení ani nenahradí“. Taktiež uviedol, že čísla, pomocou ktorých bolo rozdelenie dedičstva vyjadrené, boli obdarené významom určeným na to, aby napomohol uznaniu Toho, koho Boh prejaví.
„Deviatku“, ktorá sa na tomto mieste spomína, v arabskom texte predstavuje písmeno „Ṭá“, ktoré sa v zápise abjad rovná deviatim (Pozri Slovníček.). Ide o prvý prvok Bábovho rozdelenia dedičstva, pričom Báb určuje, že podiel detí bude tvoriť „deväť častí“. Význam deviatky spočíva v tom, že je číselným ekvivalentom Najväčšieho mena „Bahá“, o ktorom sa ďalšia časť tohto verša zmieňuje ako o mene, ktoré je „utajené a prejavené, nedotknuteľné a neporovnateľne vznešené“. (vysvetlivku 33.)

49. Pán prikázal, aby bol v každom meste ustanovený dom spravodlivosti ¶30
Ustanovizeň domu spravodlivosti sa skladá z volených orgánov, ktoré pôsobia na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni spoločnosti. Bahá’u’lláh v Kitáb-i-aqdas ustanovuje i svetový dom spravodlivosti i miestne domy spravodlivosti. ‘Abdu’l-Bahá vo Svojej poslednej vôli zriaďuje sekundárne (národné alebo regionálne) domy spravodlivosti a načrtáva spôsob, akým má byť zvolený svetový dom spravodlivosti.
V citovanom verši sa hovorí o miestom dome spravodlivosti – ustanovizni, ktorá sa má zvoliť na každom mieste, kde býva deväť či viac dospelých bahájov. Strážca za týmto účelom dočasne stanovil hranicu dospelosti na 21 rokov a uviedol, že ju v budúcnosti svetový dom spravodlivosti môže zmeniť. 
Miestne a sekundárne domy spravodlivosti sa zatiaľ nazývajú miestnymi duchovnými radami a národnými duchovnými radami. Shoghi Effendi uviedol, že ide o „dočasné pomenovanie“, ktoré:
… bude postupne nahradené trvalejším a priliehavejším označením dom spravodlivosti v závislosti od toho, ako sa bude zlepšovať porozumenie a zvyšovať uznanie pozície a cieľov bahájskej viery. Nielenže budú súčasné duchovné rady v budúcnosti inak vyzerať, ale im aj bude umožnené, aby medzi svoje úlohy pribrali i tie právomoci, povinnosti a výsady, ktoré si vyžiada uznanie Bahá’u’lláhovej viery nielen ako jednej z uznávaných náboženských sústav sveta, ale ako štátneho náboženstva nezávislej a zvrchovanej moci.

50. počte Bahá ¶30
Číselný ekvivalent abjadu slova „Bahá“ sa rovná deviatim. Svetový dom spravodlivosti a národné i miestne duchovné rady majú v súčasnosti po deväť členov, čiže minimum, ktoré Bahá’u’lláh predpísal.

51. Patrí sa, aby boli medzi ľuďmi dôverníkmi Milosrdného ¶30
Všeobecné právomoci a povinnosti Svetového domu spravodlivosti, národných duchovných rád a miestnych duchovných rád ako i predpoklady členstva sú stanovené v Bahá’u’lláhových a ‘Abdu’l-Bahových spisoch, listoch Shoghiho Effendiho a objasneniach Svetového domu spravodlivosti. Hlavné úlohy týchto ustanovizní načrtáva Ústava Svetového domu spravodlivosti a ústavy národných a miestnych duchovných rád.

52. spoločne sa radiť ¶30
Bahá’u’lláh ustanovil konzultáciu ako jednu z najpodstatnejších zásad Svojej viery a napomínal veriacich, aby „sa radili o všetkých otázkach“. Konzultáciu popisuje ako „lampu vedenia, ktorá ukazuje cestu,“ a vraví, že „udeľuje porozumenie“. Shoghi Effendi uvádza, že „zásada konzultácie … tvorí jeden zo základných zákonov“ bahájskeho Správneho poriadku.
Bahá’u’lláh v Otázkach a odpovediach č. 99 načrtáva prístup ku konzultácii a zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa pri rozhodovaní dospelo k jednomyseľnosti. Ak sa tak nestane, musí prevážiť rozhodnutie väčšiny. Svetový dom spravodlivosti objasnil, že táto rada týkajúca sa konzultácie bola zjavená predtým, než boli ustanovené duchovné rady, a odpovedala na otázku týkajúcu sa bahájskeho učenia o konzultácii. Svetový dom spravodlivosti potvrdzuje, že vytvorenie duchovných rád, ku ktorým sa priatelia vždy môžu obrátiť s prosbou o pomoc, v žiadnom prípade nevylučuje, aby nasledovali postup naznačený v Otázkach a odpovediach. Tento prístup môžu priatelia použiť, keď chcú konzultovať o svojich osobných problémoch.

53. budujte vo všetkých krajinách domy uctievania ¶31
Bahájsky dom uctievania je venovaný chvále Boha. Dom uctievania tvorí ústrednú budovu mashriqu’l-adhkáru (miesto rozbresku chvály Boha), komplexu, ktorý sa bude v budúcnosti rozvíjať a bude okrem domu uctievania zahŕňať i niekoľko ďalších budov venovaných sociálnym, humanitárnym, vzdelávacím a vedeckým účelom. ‘Abdu’l-Bahá mashriqu’l-adhkár popisuje ako „jednu z najdôležitejších ustanovizní na svete“ a Shoghi Effendi uvádza, že je konkrétnym príkladom zosúladenia „bahájskeho uctievania a služby“. Shoghi Effendi v očakávaní ďalšieho rozvoja tejto inštitúcie predpovedal, že dom uctievania a okolité budovy „budú poskytovať starostlivosť trpiacim, podporu chudobným, útočisko pocestným, útechu žialiacim a vzdelanie nevedomým“. V budúcnosti budú bahájske domy uctievania vybudované v každom meste a v každej dedine.

54. Pán prikázal tým z vás, ktorí môžete, aby ste vykonali púť do posvätného Domu ¶32
Toto nariadenie sa týka dvoch posvätných domov – Bábovho domu v Shíráze a Bahá’u’lláhovho domu v Bagdade. Bahá’u’lláh spresnil, že púť do jedného z týchto dvoch domov spĺňa požiadavku tohto odseku (Otázky a odpovede 25, Otázky a odpovede 29). V dvoch nezávislých tabuľkách známych ako Súriy-i-ḥajj (Otázky a odpovede 10) Bahá’u’lláh predpísal určité obrady pre každú z týchto pútí. V tomto zmysle ide pri vykonávaní púte o viac než len o návštevu týchto dvoch domov.
Po Bahá’u’lláhovom zosnutí ‘Abdu’l-Bahá určil Bahá’u’lláhovu svätyňu za pútnické miesto. V jednej tabuľke uvádza, že „púti“ je „zasvätená Najsvätejšia svätyňa, požehnaný dom v Bagdade a ctený dom Bábov v Shíráze“ a že je „povinnosťou“ tieto miesta navštíviť, „ak si to veriaci môžu dovoliť, ak sú tak schopní učiniť a ak im v ceste nestojí žiadna prekážka“. Pre púť do Najsvätejšej svätyne neboli predpísané žiadne obrady.

55. na znak Svojho milosrdenstva udelil výnimku ženám ¶32
Báb v Bayáne nariadil vykonať púť raz za život tým Svojim nasledovníkom, ktorí sa na túto cestu po finančnej stránke môžu podujať. Uviedol, že táto povinnosť nie je záväzná pre ženy z toho dôvodu, aby boli ušetrené útrap počas cestovania.
Rovnako i Bahá’u’lláh v súvislosti s púťou udeľuje výnimku ženám. Svetový dom spravodlivosti objasnil, že táto výnimka neznamená zákaz a že ženy smú púť vykonávať.

56. zaoberať sa nejakou prácou ¶33
Muži i ženy majú za povinnosť zaoberať sa remeslom či povolaním. Bahá’u’lláh povyšuje „takúto prácu“ na „úroveň uctievania“ Boha. Duchovný a praktický význam tohto zákona a vzájomnú povinnosť jednotlivca a spoločnosti uplatňovať ho vysvetľuje list napísaný menom Shoghiho Effendiho:
Čo sa týka Bahá’u’lláhovho príkazu ohľadne toho, že sa veriaci majú zaoberať povolaním: Učenie je v tejto otázke veľmi dôrazné. Hlavne výrok v Kitáb-i-aqdas ohľadne tejto záležitosti jasne ozrejmuje, že leniví ľudia, ktorým chýba túžba pracovať, nemajú v novom spôsobu usporiadania sveta miesta. Bahá’u’lláh ako dôsledok tejto zásady ďalej uvádza, že od žobrania treba nielen odrádzať, ale že by malo byť úplne vymazané z tváre spoločnosti. Je povinnosťou tých, ktorí majú na starosti organizáciu spoločnosti, aby dali každému jednotlivcovi možnosť získať potrebnú zručnosť v určitom povolaní a rovnako i spôsob využitia takejto zručnosti, a to v záujme spoločnosti samotnej ako i v záujme zarábania prostriedkov na živobytie. Každý jednotlivec, nech už je akokoľvek poznačený alebo postihnutý, má povinnosť zaoberať sa dajakou prácou či povolaním, pretože práca, hlavne ak sa vykonáva v duchu služby, je podľa Bahá’u’lláha istým druhom uctievania. Nemá slúžiť len k nášmu prospechu, ale má hodnotu i sama o sebe, pretože nás privádza bližšie k Bohu a umožňuje nám lepšie pochopiť zámer, ktorý pre nás Boh na tomto svete má. Preto je zrejmé, že zdedenie majetku nikoho neoslobodzuje od toho, aby každodenne pracoval.
‘Abdu’l-Bahá v jednej zo Svojich tabuliek uvádza, že „ak si človek nedokáže zarobiť na živobytie, zachváti ho krajná bieda alebo zostane práceneschopný, potom je povinnosťou bohatých alebo zástupcov, aby mu poskytli mesačný príspevok na obživu… ,Zástupcami‘ sa myslia poslanci ľudu, inými slovami členovia domu spravodlivosti.“ (vysvetlivku 162 o žobraní.)
V odpovedi na otázku, či si Bahá’u’lláhovo nariadenie vyžaduje, aby manželka a matka zarábala na živobytie rovnako ako manžel, Svetový dom spravodlivosti objasnil, že Bahá’u’lláhovo nariadenie sa týka toho, že priatelia sa majú zaoberať povolaním, ktoré bude ku prospechu im samotným i druhým, a že vedenie domácnosti je výsostne úctyhodná a zodpovedná práca, ktorá má pre spoločnosť zásadný význam.
Čo sa týka odchodu do dôchodku po dosiahnutí určitého veku, Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom uviedol, že „ide o záležitosť, ktorú bude musieť uzákoniť medzinárodný dom spravodlivosti, pretože v Kitáb-i-aqdas ju nepokrýva žiadne ustanovenie“.

57. V knihe sa zakazuje bozkávanie rúk. ¶34
V niektorých predchádzajúcich náboženských zriadeniach a v určitých kultúrach sa vyžadovalo pobozkanie ruky náboženským osobnostiam či prominentným ľuďom na znak úcty voči týmto osobám a na znamenie podriadenia sa ich autorite. Bahá’u’lláh bozkávanie rúk zakazuje a vo Svojich tabuľkách taktiež odsudzuje i iné zvyky, ako napríklad padanie tvárou na zem pred iným človekom a iné druhy správania, ktoré jedného človeka vo vzťahu k druhému ponižujú. (Vysvetlivku 58.)

58. Nikomu nie je dovolené, aby žiadal rozhrešenie od inej duše. ¶34
Bahá’u’lláh zakazuje spoveď a žiadanie rozhrešenia hriechov od ľudskej bytosti. Namiesto toho by sme mali prosiť o odpustenie Boha. V tabuľke Bishárát vraví, že „takáto spoveď pred ľuďmi vedie k pokoreniu a k poníženiu“, a potvrdzuje, že Boh „si nepraje Svojich služobníkov ponižovať“.
Shoghi Effendi zasadzuje tento zákaz do kontextu. Jeho tajomník jeho menom napísal, že:
… máme zakázané, aby sme sa zo svojich hriechov a nedostatkov spovedali akejkoľvek osobe tak, ako sa katolíci spovedajú kňazovi, či aby sme tak činili na verejnosti, ako to robia niektoré náboženské sekty. Avšak ak spontánne chceme uznať, že sme v niečom boli v nepráve alebo že máme nejakú povahovú chybu, a požiadať inú osobu o odpustenie či prepáčenie, istotne tak smieme učiniť.
Svetový dom spravodlivosti taktiež objasnil, že Bahá’u’lláhov zákaz týkajúci sa spovede z hriechov nikomu nebráni, aby priznal prečiny v priebehu konzultácie konajúcej sa pod záštitou bahájskych inštitúcií. Podobným spôsobom nevylučuje možnosť poradiť sa v takýchto záležitostiach s blízkym priateľom či s profesionálnym poradcom.

59. Medzi ľuďmi sa nachádza ten, ktorý sa síce posadil medzi sandále pri dverách, no v srdci baží po čestnom mieste. ¶36
Ľudia na Východe si pred vstupom medzi zhromaždených tradične zvyknú vyzuť sandále a topánky. Tá časť miestnosti, ktorá sa nachádza najďalej od vstupu, sa považuje za prednú časť miestnosti a za čestné miesto, kde sedia tí najvýznamnejší spomedzi prítomných. Ostatní sedia v zostupnom poradí smerom k dverám, pri ktorých sú odložené topánky a sandále a pri ktorých sedia tí najbezvýznamnejší.

60. A medzi ľuďmi sa nachádza ten, kto si nárokuje vnútorné poznanie ¶36
Ide o zmienku o ľuďoch, ktorí si nárokujú prístup k ezoterickému poznaniu a ktorým pripútanosť k takémuto poznaniu zastiera pohľad na zjavenie Prejavu Božieho. Na inom mieste Bahá’u’lláh potvrdzuje: „Tí, ktorí uctievajú modlu, ktorú vyrezala ich vlastná predstavivosť, a ktorí ju nazývajú Vnútornou podstatou, sú v pravde započítaní medzi pohanov.“

61. Koľkíže sa v krajoch indických utiahli do ústrania, odopreli si to, čo Boh určil za zákonné, a nanútili si úsporný a asketický spôsob života! ¶36
Tieto verše zakazujú mníšstvo a askézu. Pozri Prehľad a kodifikáciu časť IV. D. 1. y. iii. – iv. V Slovách raja Bahá’u’lláh tieto ustanovenia ďalej rozvádza. Vraví: „Žiť v odlúčení či v askéze nie je v prítomnosti Božej prijateľné,“ a zvoláva tých, ktorých sa to týka, aby „sa pridŕžali toho, čo spôsobí radosť a potešenie“. Dal pokyn tým, ktorí „sa zabývali v horských jaskyniach“ alebo ktorí „sa v noci odobrali na cintoríny“, aby zanechali takéto spôsoby, a ukladá im, aby sa neochudobňovali o „prejavy štedrosti“ tohto sveta, ktoré Boh stvoril pre ľudstvo. A hoci v tabuľke Bishárát oceňuje „zbožné skutky“ mníchov a kňazov, zvoláva ich, aby „sa vzdali života v odlúčení, nasmerovali kroky k otvorenému svetu a zaoberali sa tým, čo bude k úžitku im samotným i druhým“. Taktiež im dovoľuje, „aby vstupovali do manželstva, aby na svet mohli priviesť toho, kto bude spomínať Boha“.

62. Každý, kto si pred uplynutím plnej tisícky rokov bude nárokovať zjavenie priamo od Boha ¶37
Bahá’u’lláhovo zriadenie potrvá až do príchodu ďalšieho Prejavu Božieho, ktorého príchod nenastane, pokým neuplynie najmenej „plná tisícka rokov“. Bahá’u’lláh nás varuje, aby sme „tomuto veršu“ nepripisovali žiaden iný význam, než je „význam zjavný“. A v jednej z tabuliek upresňuje, že „každý rok“ z tejto tisícky rokov sa skladá z „dvanástich mesiacov podľa Koránu a devätnástich mesiacov po devätnástich dňoch podľa Bayánu“.
Zvesť o zjavení, ktorej sa Bahá’u’lláhovi dostalo v teheránskom Síyáh-chále v októbri 1852, predstavuje zrod Jeho prorockého poslania, a tým i začiatok jednej tisícky či viac rokov, ktoré musia uplynúť predtým, než sa objaví ďalší Prejav Boží.

63. Pred týmto sme ťa varovali, už keď sme prebývali v Iraku, potom neskôr v Tajomnej krajine a teraz na tomto Žiarivom mieste. ¶37
Pojem „Tajomná krajina“ sa vzťahuje na Adrianopol a „toto Žiarivé miesto“ predstavuje ‘Akku.

64. Medzi ľuďmi sa nachádza ten, ktorý pre svoju učenosť spyšnel… Keď za sebou slyší našľapovať sandále, vo vlastných očiach prerastá Nimróda ¶41
Na Východe je zvykom, že náboženskému predstaviteľovi jeho nasledovníci prejavujú úctu tým, že idú krok či dva za ním.

65. Nimróda ¶41
Nimród, o ktorom je v tomto verši reč, je v židovskej i islamskej tradícii kráľom, ktorý prenasledoval Abraháma a ktorého meno sa stalo symbolom veľkej pýchy.

66. Aghṣánovcov ¶42
„Aghṣán“ (množné číslo od Ghusn) je arabské slovo pre „Vetvy“. Bahá’u’lláh tento termín používa na označenie Svojich mužských potomkov. Toto má priamy dopad nielen na zaobchádzanie s príspevkami, ale aj na dedenie právomocí po Bahá’u’lláhovom a ‘Abdu’l-Bahovom zosnutí (Vysvetlivku 145.). Bahá’u’lláh v knihe Svojej Zmluvy menoval ‘Abdu’l-Bahu, Svojho najstaršieho syna, za Stred Zmluvy a za Hlavu viery. ‘Abdu’l-Bahá vo Svojej poslednej vôli menoval Shoghiho Effendiho, Svojho najstaršieho vnuka, za strážcu a hlavu viery.
Tento odsek Kitáb-i-aqdas teda predpovedá nástupníctvo vyvolených Aghṣánovcov, a tým i inštitúciu strážcu, a predvída možnosť prerušenia línie. Zosnutie Shoghiho Effendiho v roku 1957 navodilo presne tú situáciu, o ktorej sa tento odsek zmieňuje v tom zmysle, že línia Aghṣánovcov sa skončila prv, než bol ustanovený svetový dom spravodlivosti (Vysvetlivku 67.).

67. pripadnú Bahovmu ľudu ¶42
Bahá’u’lláh sa zmieňuje o možnosti, že by sa línia Aghṣánovcov skončila pred ustanovením svetového domu spravodlivosti. Určuje, že v takej situácii „príspevky pripadnú Bahovmu ľudu“. Termín „Bahov ľud“ sa v bahájskych spisoch používa v niekoľkých rozličných významoch. V tomto prípade je popísaný ako ľud, „ktorý neprerečie bez Jeho zvolenia a nesúdi inak, než v súlade s tým, čo Boh určil v tejto tabuľke“. Záležitosti Veci viedli od zosnutia Shoghiho Effendiho v roku 1957 až do zvolenia Svetového domu spravodlivosti v roku 1963 ruky veci Božej (Vysvetlivku 183.).

68. Nehoľte si hlavu ¶44
V niektorých náboženských tradíciách sa považuje za želateľné holiť si hlavu. Bahá’u’lláh holenie hlavy zakazuje a objasňuje, že ustanovenia obsiahnuté v Súriy-i-ḥajj, ktoré požadujú, aby si pútnici do Svätého domu v Shíráze vyholili hlavu, nahradil tento verš z Kitáb-i-aqdas (Otázky a odpovede 10).

69. nie je vhodné, aby vlasy prerastali pod hranicu ušníc ¶44
Shoghi Effendi objasnil, že na rozdiel od zákazu holiť si hlavu, sa zákon zakazujúci mať vlasy dlhšie než po ušnicu vzťahuje len na mužov. Uplatňovanie tohto zákona si vyžiada objasnenie Svetového domu spravodlivosti.

70. Zlodejovi sa prisudzuje vyhnanstvo a väzenie. ¶45
Bahá’u’lláh uvádza, že určenie miery trestu v súlade so závažnosťou zločinu spočíva na dome spravodlivosti (Otázky a odpovede 49). Trest za krádež je zamýšľaný pre podmienky v budúcej spoločnosti, keď ho Svetový dom spravodlivosti doplní a bude uplatňovať.

71. Po treťom zločine mu na čelo umiestnite označenie, aby ho vďaka nemu spoznali a neprijali v mestách a v krajinách Božích. ¶45
Označenie, ktoré sa má umiestniť na zlodejovo čelo, slúži na to, aby varovalo ľudí pred jeho sklonmi. Všetky detaily týkajúce sa povahy označenia, toho, ako sa má označiť, ako dlho sa musí nosiť, za akých podmienok ho možno odstrániť, ako i závažnosti rozličných stupňov krádeže, ponechal Bahá’u’lláh na svetový dom spravodlivosti na čas, keď sa zákon bude uplatňovať.

72. Ak niekto chce používať strieborné a zlaté nádoby, po práve tak môže činiť. ¶46
Báb v Bayáne povolil používanie zlatého a strieborného náčinia, čím zrušil islamské odsudzovanie ich použitia, ktoré nepochádzalo z výslovného nariadenia Koránu, ale z moslimských tradícií. Bahá’u’lláh tu potvrdzuje Bábovo rozhodnutie.

73. Dávajte si pozor, aby ste si pri jedení nenamáčali ruky do obsahu misiek a podnosov. ¶46
Shoghi Effendi definoval tento zákaz ako „namáčanie ruky do jedla“. V mnohých krajinách sveta je zvykom jesť rukami zo spoločnej misy.

74. Osvojte si také obyčaje, ktoré sú čo najväčšmi v súlade s kultivovanosťou. ¶46
Ide o prvý z niekoľkých odsekov dotýkajúcich sa významu kultivovanosti a čistotnosti. Pôvodné arabské slovo „liṭáfah“, ktoré bolo na tomto mieste preložené ako „kultivovanosť“, zahŕňa širokú škálu významov s duchovným a s telesným podtextom, akým je elegancia, vkusnosť, čistotnosť, zdvorilosť, slušnosť, jemnosť, jemnocit ako aj nežnosť, kultivovanosť, posvätnosť a čistota. Podľa kontextu rozličných odsekov, v ktorých sa v Kitáb-i-aqdas nachádza, bolo preložené buď ako „kultivovanosť“ alebo „čistotnosť“.

75. Ten, kto je Miestom rozbresku veci Božej, nemá v Najväčšej neomylnosti spoločníka. ¶47
Bahá’u’lláh v tabuľke Ishráqát potvrdzuje, že Najväčšia neomylnosť sa obmedzuje len na Prejavy Božie.
‘Abdu’l-Bahá sa venuje vysvetleniu tohto verša z Kitáb-i-aqdas v 45. kapitole knihy Some Answered Questions [Niekoľko zodpovedaných otázok]. V tejto kapitole okrem iného zdôrazňuje neoddeliteľnosť zásadnej „neomylnosti“ od Prejavov Božích a potvrdzuje, že „všetko, čo od Nich vychádza, sa zhoduje s pravdou a zodpovedá skutočnosti“, že „sa nenachádzajú v tôni predošlých zákonov“ a že „všetko, čo vyrieknu, je slovom Božím, a všetko, čo vykonajú, je čestným skutkom“.

76. Každému otcovi bola uložená povinnosť naučiť syna a dcéru umeniu čítať, písať ¶48
‘Abdu’l-Bahá vo Svojich tabuľkách nielenže upriamuje pozornosť na zodpovednosť rodičov vzdelávať deti, ale takisto jasne upresňuje, že „vzdelávanie a vychovávanie je u dievčat dôležitejšie než u chlapcov“, pretože dievčatá budú jedného dňa matkami a matky sú prvými vychovávateľkami novej generácie. Ak si teda rodina nemôže dovoliť dať vzdelanie všetkým deťom, prednosť majú dostať dcéry, pretože prostredníctvom vzdelaných matiek sa výhody poznania môžu najefektívnejšie a najrýchlejšie rozšíriť do spoločnosti.

77. Každému cudzoložníkovi a každej cudzoložnici uložil Boh pokutu … splatnú domu spravodlivosti. ¶49
Hoci sa pojem, ktorý bol na tomto mieste preložený ako cudzoložstvo, v najširšom slova zmysle vzťahuje na nezákonný pohlavný styk jedincov bez ohľadu na ich stav (Vysvetlivku 36 zaoberajúcu sa definíciou tohto pojmu.), ‘Abdu’l-Bahá spresnil, že ide o trest predpísaný za pohlavný styk medzi tými, ktorí nie sú zosobášení. Uvádza, že je na svetovom dome spravodlivosti, aby určil pokutu za cudzoložstvo spáchané jedným z manželov. (Pozri tiež Otázky a odpovede 49.)
‘Abdu’l-Bahá v jednej z tabuliek uvádza niektoré z duchovných a spoločenských dôsledkov porušenia morálnych zákonov a ohľadne predpísanej pokuty poznamenáva, že cieľom tohto zákona je dať všetkým najavo, že takéto konanie je v očiach Boha hanebné a že v prípade, že porušenie možno preukázať a pokutovať, je hlavným zámerom odhaliť vinníkov – to, že budú zahanbení a pokorení v očiach spoločnosti. Potvrdzuje, že odhalenie je samo o sebe najväčším trestom.
Domom spravodlivosti, o ktorom sa tento verš zmieňuje, je pravdepodobne miestny dom spravodlivosti, ktorý je v súčasnosti známy ako miestna duchovná rada.

78. vo výške deviatich mithqálov zlata ... Pri opakovanom prečine sa pokuta zdvojnásobuje. ¶49
Mithqál je jednotka hmotnosti. Hmotnosť tradičného mithqálu, ktorý sa na Strednom Východe používa, sa rovná dvadsiatim štyrom nákhudom. Avšak mithqál, ktorý používajú baháji, sa „v súlade s ustanovením v Bayáne“ skladá z 19-tich nákhudov (Otázky a odpovede 23). Hmotnosť deviatich takýchto mithqálov sa rovná 32, 775 gramu alebo 1, 05374 trójskej unce.
V súvislosti s pokutou Bahá’u’lláh jasne určil, že každá ďalšia pokuta predstavuje dvojnásobok predchádzajúcej (Otázky a odpovede 23). Uložená pokuta sa tak zvyšuje geometrickým radom. Ukladanie tejto pokuty je zamýšľané pre podmienky budúcej spoločnosti, keď Svetový dom spravodlivosti zákon doplní a bude ho uplatňovať.

79. Dovoľujeme vám, aby ste naslúchali hudbe a spevu. ¶51
‘Abdu’l-Bahá napísal, že „určité východné národy považovali hudbu za odsúdeniahodnú“. Hoci Korán v tomto smere neobsahuje žiadnu konkrétnu radu, niektorí moslimovia považujú počúvanie hudby za nezákonné, kým iní hudbu v určitej miere a za určitých podmienok tolerujú.
V bahájskych spisoch sa nachádza viacero úryvkov, ktoré chvália hudbu. ‘Abdu’l-Bahá napríklad poznamenáva, že „hudba spievaná či hraná je duchovnou potravou pre dušu a srdce“.

80. Ó vy, muži spravodlivosti! ¶52
‘Abdu’l-Bahove či Shoghiho Effendiho spisy objasňujú, že hoci sa členstvo vo svetovom dome spravodlivosti obmedzuje na mužov, ženy i muži môžu byť volení vo voľbách do sekundárneho a miestneho domu spravodlivosti (ktoré sa v súčasnosti označujú ako národná a miestna duchovná rada).

81. Trest za zranenie či napadnutie inej osoby závisí od vážnosti poranení. Pán súdu predpísal pre každý stupeň určité odškodnenie. ¶56
Hoci Bahá’u’lláh určil, že výška trestu závisí od „vážnosti poranení“, neexistuje záznam o tom, že by bol vymedzil detailnú výšku odškodnenia s ohľadom na jednotlivé stupne zločinu. Za ich určenie je zodpovedný Svetový dom spravodlivosti.

82. Vskutku, uložili sme vám, aby ste v každom mesiaci jedenkrát vystrojili slávnosť ¶57
Toto nariadenie sa stalo základom pre konanie každomesačných bahájskych osláv a ako také predstavuje uzákonenie slávnosti devätnástich dní. Báb v arabskom Bayáne nabáda Svojich nasledovníkov, aby sa zhromažďovali každých devätnásť dní, aby si preukazovali pohostinnosť a družnosť. Bahá’u’lláh to na tomto mieste potvrdzuje a spomína zjednocujúcu úlohu takýchto podujatí.
‘Abdu’l-Bahá a po Ňom i Shoghi Effendi postupne odkrývali inštitučný význam tohto nariadenia. ‘Abdu’l-Bahá zdôrazňoval duchovnú povahu týchto stretnutí. Shoghi Effendi okrem toho, že rozviedol duchovný a spoločenský aspekt slávnosti, rozvinul i administratívny prvok takýchto stretnutí, a tým, že systematicky slávnosť zaviedol, poskytol čas na konzultáciu o záležitostiach bahájskeho spoločenstva vrátane oboznamovania so správami a posolstvami.
Bahá’u’lláh na otázku, či je toto nariadenie povinné, odvetil, že nie je (Otázky a odpovede 48). Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom ďalej poznamenáva:
Účasť na slávnosti devätnástich dní nie je povinná, ale je veľmi dôležitá a každý veriaci by mal považovať za svoju povinnosť a výsadu, že na takomto podujatí smie byť prítomný.

83. Ak by ste lovili za pomoci šeliem či dravcov, vzývajte meno Božie, keď ich posielate prenasledovať zviera. Pretože potom všetko, čo chytia, vám bude zo zákona dovolené, aj keby ste zistili, že korisť už nie je nažive. ¶60
Prostredníctvom tohto zákona Bahá’u’lláh do veľkej miery zjednodušuje zvyky a náboženské pravidlá minulosti vzťahujúce sa na poľovanie. Taktiež uvádza, že v tomto rozhodnutí je zahrnuté poľovanie pomocou zbraní, akými sú napríklad luky a šípy, pušky a podobné, ale že je zakázané jedenie zveriny, pokiaľ zahynie v pasci alebo oku (Otázky a odpovede 24).

84. nelovili príliš veľa ¶60
Hoci Bahá’u’lláh poľovanie nezakázal, varuje pred prílišným poľovaním. Až nadíde správny čas, Svetový dom spravodlivosti bude musieť zvážiť, čo predstavuje prílišné poľovanie.

85. nedal im žiadne právo na majetok iných ¶61
Nariadenie preukazovať vľúdnosť voči Bahá’u’lláhovým príbuzným im neprideľuje podiel na majetku iných. Tým stojí v protiklade k obyčaji šíitskeho islamu, v ktorom Muhammadovi priami potomkovia majú nárok na podiel z určitej dane.

86. Ak by niekto zámerne plameňmi zničil dom, taktiež ho upálite. Ak by niekto úmyselne vzal život inému, taktiež ho usmrtíte. ¶62
Bahá’u’lláhov zákon predpisuje trest smrti za vraždu a za podpaľačstvo, pričom alternatívou je doživotné väzenie (Vysvetlivku 87.). 
‘Abdu’l-Bahá v tabuľkách vysvetľuje rozdiel medzi pomstou a potrestaním. Potvrdzuje, že jednotlivci nemajú právo sa pomstiť, že pomsta je v očiach Božích zavrhovaná a že pohnútkou k trestu nie je pomsta, ale uloženie pokarhania za spáchaný zločin. V knihe Some Answered Questions [Niekoľko zodpovedaných otázok] potvrdzuje, že spoločnosť má právo trestať zločincov, aby ochránila svojich členov a obránila svoje jestvovanie.
Čo sa týka tohto ustanovenia, Shoghi Effendi poskytuje v liste napísanom jeho menom takéto vysvetlenie:
Bahá’u’lláh v Kitáb-i-aqdas určil smrť ako trest za vraždu. Ako alternatívu však povolil doživotné väzenie. Oba postupy by boli v súlade s Jeho zákonmi. Niektorí z nás nemusia byť schopní porozumieť tejto múdrosti, pokiaľ sa nezhoduje s našou vlastnou obmedzenou predstavou. Ale musíme to prijať s vedomím, že Jeho Múdrosť, Jeho Milosrdenstvo a Jeho Spravodlivosť sú dokonalé a smerujú k spaseniu celého sveta. Ak by bol človek nespravodlivo odsúdený na smrť, či sa môžeme domnievať, že by mu nadovšetko Mocný Boh túto ľudskú neprávosť na ďalšom svete tisícnásobne nevynahradil? Nemožno sa vzdať prospešného zákona len preto, že je možné, že v zriedkavých prípadoch bude potrestaný niekto nevinný.
Bahá’u’lláh nespresnil podrobnosti týkajúce sa bahájskeho zákona o potrestaní za vraždu a za podpaľačstvo – zákona určeného pre podmienky budúcej spoločnosti. Rozličné podrobnosti zákona, ako napríklad stupne zločinu, to, či sa majú vziať do úvahy poľahčujúce okolnosti, a ktorý z dvoch predpísaných trestov má byť normou, sú ponechané na rozhodnutí Svetového domu spravodlivosti vo svetle prevládajúcich podmienok, v ktorých má zákon platiť. Takisto je na rozhodnutí Svetového domu spravodlivosti ponechaný aj spôsob, akým sa trest má vykonať.
Vo vzťahu k podpaľačstvu je otázkou, aký „dom“ je podpálený. Je zrejmé, že čo do stupňa závažnosti je priepastný rozdiel medzi človekom, ktorý spáli prázdny sklad, a človekom, ktorý podpáli školu plnú detí.

87. Ak by ste podpaľača a vraha odsúdili na doživotie, podľa ustanovení knihy by to bolo prípustné. ¶62
Shoghi Effendi v odpovedi na otázku ohľadne tohto verša Kitáb-i-aqdas potvrdil, že hoci trest smrti je povolený, ako alternatíva bolo poskytnuté „doživotné väzenie“, „čím možno tvrdosť takéhoto odsúdenia značne zmierniť“. Uvádza, že „Bahá’u’lláh nám dal na výber a že nám teda umožnil, aby sme v určitom rámci, ktorý Jeho zákon ukladá, použili vlastný úsudok“. Keďže konkrétne pokyny týkajúce sa uplatňovania tohto aspektu bahájskeho zákona chýbajú, je na Svetovom dome spravodlivosti, aby túto záležitosť v budúcnosti uzákonil.

88. Boh vám predpísal manželský zväzok. ¶63
Bahá’u’lláh v jednej z tabuliek uvádza, že Boh pri ustanovovaní tohto zákona učinil manželstvo „pevnosťou blaha a spásy“.
Prehľad a kodifikácia, časť IV. C. 1. a. – o., poskytuje súhrn a zhrnutie ustanovení Kitáb-i-aqdas a Otázok a odpovedí ohľadne manželstva a podmienok, za ktorých je povolené (Otázky a odpovede 3, Otázky a odpovede 13, Otázky a odpovede 46, Otázky a odpovede 50, Otázky a odpovede 84 , Otázky a odpovede 92), ohľadne zákona o zásnubách (Otázky a odpovede 43), ohľadne platby vena (Otázky a odpovede 12, Otázky a odpovede 26, Otázky a odpovede 39, Otázky a odpovede 47, Otázky a odpovede 87 , Otázky a odpovede 88), ohľadne toho, ako sa zachovať v prípade dlhšej neprítomnosti jedného z manželov (Otázky a odpovede 4 , Otázky a odpovede 27) a ohľadne rozličných ďalších okolností (Otázky a odpovede 12 , Otázky a odpovede 47.). (vysvetlivku 89, vysvetlivku 90, vysvetlivku 91, vysvetlivku 92, vysvetlivku 93, vysvetlivku 94, vysvetlivku 95, vysvetlivku 96, vysvetlivku 97, vysvetlivku 98, vysvetlivku 99.)

89. Vyvarujte sa toho, aby ste si vzali viac než dve manželky. Ak sa uspokojíte s jedinou družkou spomedzi služobníčok Božích, vy aj ona budete žiť v pokoji. ¶63
Aj keď sa zdá, že text Kitáb-i-aqdas povoľuje bigamiu, Bahá’u’lláh radí, že pokoj a spokojnosť vyplýva z monogamie. V inej tabuľke zdôrazňuje význam toho, aby jednotlivci konali tak, aby „poskytli útechu sebe i svojmu druhovi“. ‘Abdu’l-Bahá, oprávnený Vysvetľovateľ bahájskych spisov, uvádza, že v texte Kitáb-i-aqdas je v skutočnosti prikázaná monogamia. Túto tému ďalej rozvádza v niekoľkých tabuľkách, kde okrem iného vraví:
Vedz, že v zákone Božom polygamia nie je povolená, pretože bolo jasne uzákonené uspokojenie sa s jednou manželkou. Sobáš s druhou manželkou je za všetkých okolností podmienený nestrannosťou a spravodlivosťou voči obom manželkám. Je však úplne nemožné, aby niekto bol nestranný a spravodlivý k obom manželkám. Skutočnosť, že bigamia bola podmienená nesplniteľnou podmienkou, je jasným dôkazom absolútneho zákazu. Preto nie je prípustné, aby mal muž viac ako jednu manželku.
U väčšiny ľudstva je polygamia veľmi dávnym zvykom. Prejavom Božím sa len postupne podarilo zaviesť monogamiu. Napríklad Ježiš polygamiu nezakázal, hoci zrušil rozvod s výnimkou smilstva. Muhammad obmedzil počet žien na štyri, hoci polygamiu uviedol do súvislosti so spravodlivosťou a opätovne zaviedol rozvod. Bahá’u’lláh, ktorý Svoje učenie zjavoval v prostredí moslimskej spoločnosti, zavádzal monogamiu postupne v súlade so zásadou múdrosti a postupného zjavovania Svojho zámeru. Skutočnosť, že Svojim nasledovníkom zanechal neomylného Vysvetľovateľa Svojich spisov, Mu umožnila, aby v Kitáb-i-aqdas navonok povolil dve manželky, ale zároveň i zaviedol podmienku, ktorá ‘Abdu’l-Bahovi umožnila, aby neskôr objasnil, že zámerom zákona bolo uviesť v platnosť monogamiu.

90. A ten, kto by si chcel do služby vziať slúžku, smie tak učiniť so všetkou poctivosťou ¶63
Bahá’u’lláh uvádza, že muž si môže na domáce práce zamestnať pomocnicu. Podľa obyčaje šíitskeho islamu toto dovolené nebolo, pokiaľ s ňou zamestnávateľ neuzavrel sobášnu zmluvu. Bahá’u’lláh zdôrazňuje, že „službou“, ktorá sa v tomto verši spomína, je jedine taká služba „ktorú za plácu vykonáva ktorákoľvek ďalšia trieda sluhov, či už ide o mladých alebo starých“ (Otázky a odpovede 30). Zamestnávateľ nesmie mať voči svojej slúžke žiadne sexuálne nároky. Slúžka „si smie zvoliť manžela, kedykoľvek bude chcieť“, pretože kupovanie žien je zakázané (Otázky a odpovede 30).

91. Takýto príkaz vám dávam, na pomoc sebe samým sa ho pevne držte! ¶63
Hoci je manželstvo v Kitáb-i-aqdas prikázané, Bahá’u’lláh objasňuje, že nie je povinné (Otázky a odpovede 46). Shoghi Effendi taktiež v liste napísanom jeho menom uviedol, že „manželstvo v žiadnom prípade nie je povinnosťou“, a potvrdil, že „jednotlivec sa v konečnom dôsledku musí sám rozhodnúť, či chce viesť rodinný život alebo či chce žiť v stave celibátu“. Ak niekto musí dlhší čas čakať, kým si druha nájde, alebo musí nakoniec zostať slobodným, neznamená to, že tak nemôže naplniť zmysel života, ktorý je v zásade duchovný.

92. podmienili sme ho … súhlasom rodičov ¶65
Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom k ustanoveniu tohto zákona poznamenal:
Bahá’u’lláh jasne uviedol, že na uzavretie bahájskeho manželstva sa požaduje súhlas všetkých žijúcich rodičov. To platí bez ohľadu na to, či rodičia sú baháji alebo nie sú, či už sú roky rozvedení alebo nie. Tento významný zákon zaviedol na to, aby posilnil spoločenské vzťahy, aby upevnil rodinné putá a aby do sŕdc detí vniesol určitú vďaku a úctu voči tým, ktorí im dali život a vyslali ich duše na večnú púť k Stvoriteľovi.

93. Žiadne manželstvo nesmie byť uzavreté bez zaplatenia vena ¶66
Prehľad a kodifikácia, časť IV. C. 1. j. i. – v., poskytuje zhrnutie hlavných ustanovení týkajúcich sa vena. Tieto ustanovenia majú svoj pôvod v Bayáne.
Veno má zaplatiť ženích neveste. Jeho výška je stanovená na 19 mithqálov čistého zlata pre obyvateľov miest a 19 mithqálov striebra pre obyvateľov dedín (Vysvetlivku 94.). Bahá’u’lláh uvádza, že pokiaľ ženích nie je schopný zaplatiť celé veno v čase sobáša, je možné, aby neveste vystavil zmenku (Otázky a odpovede 39).
Bahá’u’lláhovo zjavenie mení definíciu mnohých známych pojmov, zvykov a inštitúcií, ktoré nadobúdajú nový význam. Príkladom je veno. Inštitúcia vena je v mnohých kultúrach veľmi dávnym zvykom a má rozličné formy. V niektorých krajinách platia nevestini rodičia ženíchovi, v iných platí ženích nevestiným rodičom takzvanú „cenu za nevestu“. V oboch prípadoch ide často o značné čiastky. Bahá’u’lláhov zákon ruší všetky tieto varianty a mení veno v symbolický úkon, pri ktorom dáva ženích neveste dar v určitej stanovenej hodnote.

94. pre obyvateľov miest stanovené na devätnásť mithqálov čistého zlata a pre obyvateľov dedín na tú istú čiastku v striebre ¶66
Bahá’u’lláh upresňuje, že pri určovaní platby vena je kritériom miesto trvalého pobytu ženícha, a nie nevesty (Otázky a odpovede 87, Otázky a odpovede 88).

95. Ak si niekto želá túto sumu zvýšiť, je zakázané, aby prekročil hranicu deväťdesiatich piatich mithqálov. ... Ak sa však uspokojí so zaplatením najnižšej čiastky, bude to preňho podľa knihy lepšie. ¶66
Bahá’u’lláh v odpovedi na otázku o vene uviedol:
Všetko, čo je v Bayáne zjavené ohľadne tých, ktorí prebývajú v mestách a na dedinách, schvaľujeme a treba to vykonať. Avšak v Kitáb-i-aqdas sa spomína najnižšia čiastka. Zamýšľaných je devätnásť mithqálov striebra, ktoré Bayán určuje pre obyvateľov dedín. Pre Boha je to uspokojivejšie za predpokladu, že obe strany súhlasia. Zámerom je podporovať pohodlie všetkých a vniesť medzi ľudí súlad a jednotnosť. Preto, čím viac pozornosti sa im venuje, tým lepšie… Bahov ľud musí nažívať v láske a úprimnosti a tak sa i chovať. Mal by mať na pamäti záujmy druhých, a to hlavne priateľov Božích.
‘Abdu’l-Bahá v jednej zo Svojich tabuliek zhrnul niektoré ustanovenia na určovanie výšky vena. Pri jednotke platby, ktorá sa v tejto ukážke spomína, ide o „váḥid“. Jeden váḥid sa rovná devätnástim mithqálom. Uvádza:
Obyvatelia miest musia zaplatiť v zlate a obyvatelia dedín v striebre v závislosti od finančných prostriedkov, ktoré má ženích k dispozícii. Ak trie biedu, zaplatí jeden vahíd. Ak má skromné prostriedky, zaplatí dva vahídy, ak je majetný, tri vahídy, ak je bohatý, štyri, a ak je veľmi zámožný, dá päť vahídov. V pravde je to otázka dohody medzi ženíchom, nevestou a ich rodičmi. Nech sa dohodnú akokoľvek, majú tak učiniť.
‘Abdu’l-Bahá v tej istej tabuľke veriacim odporúčal, aby sa s otázkami ohľadne uplatňovania tohto zákona obracali na svetový dom spravodlivosti, ktorý má „právomoc ustanovovať zákony“. Zdôraznil, že „práve tento orgán bude prijímať a ustanovovať zákony týkajúce sa podružných záležitostí, ktoré vo Svätom texte nie sú výslovne uvedené“.

96. ak by niektorý z Jeho služobníkov zamýšľal cestovať, musí manželke oznámiť, kedy sa vráti domov ¶67
Ak manžel odíde bez toho, aby manželke oznámil, kedy sa vráti, a manželka o ňom nedostane správu, pričom manžel bez stopy zmizne, Bahá’u’lláh uviedol, že ak si manžel bol vedomý zákona predpísaného v Kitáb-i-aqdas, manželka sa smie znovu vydať, ak vyčká celý rok. Ak si však zákona vedomý nebol, manželka musí čakať, kým o manželovi nedostane správu (Otázky a odpovede 4).

97. patrí sa jej čakať po dobu deviatich mesiacov. Po ich uplynutí nič nebráni tomu, aby sa vydala za iného muža ¶67
V prípade, že sa manžel na konci určeného obdobia buď nevráti, alebo manželke neoznámi, že príde neskôr, manželka musí čakať deväť mesiacov. Potom sa smie znovu vydať, hoci je lepšie, ak bude čakať dlhšie (Vysvetlivku 147 o bahájskom kalendári.).
Bahá’u’lláh uvádza, že ak manželka za takýchto okolností dostane správu o „manželovej smrti alebo zavraždení“, musí tiež čakať deväť mesiacov pred tým, než sa znovu vydá (Otázky a odpovede 27). ‘Abdu’l-Bahá v istej tabuľke ďalej objasnil, že deväťmesačné obdobie čakania od prijatia správy o manželovej smrti platí, len ak bol manžel v čase smrti na cestách, a nie ak zomrel doma.

98. mala by sa rozhodnúť pre to, čo je chvályhodné ¶67
Bahá’u’lláh definuje, že zachovať sa „chvályhodne“ znamená „byť trpezlivou“ (Otázky a odpovede 4).

99. dvaja spravodliví svedkovia ¶67
V súvislosti so svedkami stanovuje Bahá’u’lláh „kritérium spravodlivosti“ ako „dobrú povesť medzi ľuďmi“. Uvádza, že nie je nevyhnutné, aby svedkami boli baháji, pretože: „Svedectvo všetkých Božích služobníkov, každej viery či presvedčenia, je pred Jeho Trónom prijateľné“ (Otázky a odpovede 79).

100. Ak medzi manželom a manželkou prevládne odpor alebo neľúbosť, manžel sa s ňou nemá rozviesť, ale trpezlivo čakať po dobu celého jedného roka. ¶68
Bahájske učenie od rozvodu veľmi odrádza. Avšak, ak medzi manželmi prevládne odpor alebo neľúbosť, rozvod je povolený po uplynutí jedného celého roka. Počas tohto roka trpezlivosti je manžel povinný manželke a deťom poskytovať finančnú podporu a manželský pár sa má usilovať svoje spory urovnať. Shoghi Effendi potvrdzuje, že manžel i manželka „má rovnaké právo požiadať o rozvod“ v prípade, že jeden z partnerov „má pocit, že je to úplne nevyhnutné“.
Bahá’u’lláh v Otázkach a odpovediach podrobne rozoberá niektoré záležitosti týkajúce sa roku trpezlivosti, jeho dodržiavania (Otázky a odpovede 12), stanovovania dátumu jeho začatia (Otázky a odpovede 19 , Otázky a odpovede 40), podmienok uzmierenia (Otázky a odpovede 38) a úlohy svedkov a miestneho domu spravodlivosti (Otázky a odpovede 73 , Otázky a odpovede 98). V súvislosti so svedkami Svetový dom spravodlivosti objasnil, že v dnešnej dobe povinnosti svedkov v prípade rozvodu vykonávajú duchovné rady.
Detailné ustanovenia bahájskych zákonov o rozvode sú zhrnuté v Prehľade a kodifikácii časť IV. C. 2. a. – i.

101. Pán ... zapovedal obyčaj, ku ktorej ste sa prv utiekali, keď ste sa so ženou trikrát rozviedli. ¶68
Toto sa vzťahuje na islamský zákon z Koránu, ktorý stanovil, že za určitých podmienok sa muž nemôže znovu oženiť s manželkou, s ktorou sa rozviedol, pokiaľ sa nevydala za iného muža a nerozviedla sa s ním. Bahá’u’lláh potvrdzuje, že v Kitáb-i-aqdas sa zakazuje tento postup (Otázky a odpovede 31).

102. Ak sa niekto s manželkou rozvedie, môže sa po uplynutí každého mesiaca rozhodnúť, že sa s ňou opätovne ožení v prípade, že jestvuje vzájomná náklonnosť a súhlas, a pokiaľ si nevzala iného muža. … samozrejme, pokiaľ sa jej pomery nezmenia. ¶68
Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom uvádza, že slovami „po uplynutí každého mesiaca“ sa nezamýšľajú žiadne obmedzenia a že rozvedený pár sa smie kedykoľvek po rozvode znovu zosobášiť, pokiaľ ani jedna zo strán nie je v danom čase zosobášená s niekým iným.

103. semeno nie je nečisté ¶74
V niektorých náboženských tradíciách a podľa šíitskej moslimskej obyčaje bolo semeno vyhlásené za rituálne nečisté. Bahá’u’lláh túto predstavu odstránil. Ďalej pozri i vysvetlivku 106.

104. Ľnite k lanu kultivovanosti ¶74
‘Abdu’l-Bahá hovorí o vplyve „čistoty a svätosti, čistotnosti a kultivovanosti“ na povznesenie „stavu človeka“ a „rozvoj vnútornej podstaty človeka“. Vraví: „Čisté a nepoškvrnené telo vplýva na ľudského ducha.“ (Ďalej pozri i vysvetlivku 74.)

105. Všetko špinavé vyperte vo vode, ktorá sa nezmenila v žiadnej z troch vlastností. ¶74
Pri „troch vlastnostiach“, o ktorých tento verš hovorí, ide o farbu, chuť alebo vôňu vody. Bahá’u’lláh poskytuje i ďalšie rady ohľadne čistej vody a bodu, od ktorého sa jej použitie nepovažuje za vhodné (Otázky a odpovede 91).

106. Boh ... zrušil pojem „nečistoty“, na základe ktorého sa rozličné predmety a skupiny ľudí považovali za nečisté. ¶75
Bahá’u’lláh zrušil pojem rituálnej „nečistoty“ v tej podobe, v akej ho chápu a používajú niektoré kmeňové skupiny a náboženské spoločenstvá niektorých predchádzajúcich zriadení. Uvádza, že vďaka Jeho zjaveniu „bolo všetko stvorené ponorené do mora očistenia“. (Ďalej pozri i vysvetlivku 12, vysvetlivku 20 , vysvetlivku 103.)

107. prvý deň Riḍvánu ¶75
Myslí sa príchod Bahá’u’lláha a Jeho druhov do záhrady Najíbíyyih v blízkosti Bagdadu. Baháji túto záhradu neskôr nazvali záhradou Riḍván. Táto udalosť, ktorá nastala v apríli 1863, tridsaťjeden dní po Naw-rúze, označuje začiatok obdobia, počas ktorého Bahá’u’lláh oznámil Svoje poslanie Svojim spoločníkom. V istej tabuľke o tomto oznámení vraví ako „o dni vrcholnej blaženosti“ a záhradu Riḍvánu popisuje ako „miesto, z ktorého celé stvorenie zaplavil nádherou Svojho mena, nadovšetko Milosrdný“. Bahá’u’lláh v tejto záhrade pobudol dvanásť dní, ktoré predchádzali odchodu do Istanbulu – miesta, kam ho vyhnali. 
Bahá’u’lláhovo oznámenie sa každoročne oslavuje počas dvanásťdňovej slávnosti Riḍvánu, ktorú Shoghi Effendi popísal ako „najsvätejšiu a najvýznamnejšiu slávnosť zo všetkých bahájskych slávností“ (Vysvetlivku 138 , vysvetlivku 140.).

108. v Bayáne ¶77
Bayán, Materská kniha Bábovho zriadenia, dostala svoje pomenovanie od Bába. Bayán je knihou Jeho zákonov a rovnako sa toto pomenovanie vzťahuje i na Jeho spisy ako celok. Perzský Bayán je zásadným vieroučným dielom a hlavnou pokladnicou zákonov, ktoré Báb prikázal. Arabský Bayán má obdobný obsah, ale je menší a menej závažný. Shoghi Effendi v knihe God Passes By [Boh sa znovu zjavil] popisuje perzský Bayán a uvádza, že by sa mal považovať „v prvom rade za chválospev na Prisľúbeného, a nie za zbierku zákonov a nariadení určenú na to, aby udávala smer pre budúce pokolenia“.
 ‘Abdu’l-Bahá napísal: „Bayán nahradila Kitáb-i-aqdas s výnimkou tých zákonov, ktoré boli v Kitáb-i-aqdas potvrdené a spomenuté.“

109. ohľadne ničenia kníh ¶77
Bahá’u’lláh sa v tabuľke Ishráqát zmieňuje o skutočnosti, že Báb podmienil bayánske zákony Jeho súhlasom, a uvádza, že niektoré z Bábových zákonov uviedol v platnosť tým, „že ich v Kitáb-i-aqdas vyjadril inými slovami“, pokým iné zákony zrušil.
Ohľadne ničenia kníh Bayán Bábovým nasledovníkom prikazoval zničiť všetky knihy s výnimkou tých, ktoré boli napísané na obranu veci a náboženstva Božieho. Bahá’u’lláh tento konkrétny bayánsky zákon ruší.
Čo sa týka povahy a prísnosti bayánskych zákonov, Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom poznamenáva toto:
Prísnosť zákonov a nariadení, ktoré Báb zjavil, možno primerane doceniť a pochopiť, iba pokiaľ sa vysvetľuje vo svetle Jeho vlastných výrokov týkajúcich sa povahy, účelu a charakteru Jeho vlastného zriadenia. Tieto výroky jasne odhaľujú, že Bábovo zriadenie malo v zásade povahu náboženskej, ba dokonca spoločenskej revolúcie, a preto muselo mať krátke trvanie. Bolo však naplnené tragickými udalosťami ako i ďalekosiahlymi a drastickými reformami. Tieto drastické opatrenia, ktoré do platnosti uviedol Báb so Svojimi nasledovníkmi, boli podniknuté s cieľom podkopania samotných základov šíitskej ortodoxie. Tým pripravili cestu pre Bahá’u’lláhov príchod. Veľmi prísne zákony musel Báb zjaviť na to, aby presadil nezávislosť nového zriadenia, a tiež aby pripravil pôdu pre blížiace sa zjavenie Bahá’u’lláhovo, i keď väčšina týchto zákonov nebola nikdy uvedená v platnosť. Ale už skutočnosť, že ich zjavil, bola sama o sebe dôkazom nezávislej povahy Jeho zriadenia a postačovala na to, aby vyvolala nesmierny rozruch a zo strany duchovenstva podnietila taký odpor, že Ho nakoniec dalo umučiť.

110. Povoľujeme vám, aby ste sa vzdelávali v náukách, ktoré vám budú k úžitku, a nie v tých, ktoré sa končia v planých svároch. ¶77
Bahájske spisy ukladajú povinnosť získavať poznatky a študovať umenia a náuky. Bahájov nabádajú, aby si ctili učených a znalých ľudí, a varujú pred snahou nadobúdať znalosti, ktoré vedú jedine k bezvýsledným potýčkam.
Bahá’u’lláh vo Svojich tabuľkách radí veriacim, aby študovali také náuky a umenia, ktoré sú „užitočné“ a ktoré napomôžu „pokroku a rozvoju“ spoločnosti. Varuje pred takými náukami, ktoré „sa začínajú slovami a slovami sa i končia“, ktorých osvojovanie vedie k „planým svárom“. Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom prirovnal vedy, ktoré „sa začínajú slovami a slovami sa i končia“, k „neplodným odbočkám smerujúcich k metafyzickým roztržkám“ a v inom liste vysvetlil, že Bahá’u’lláh takýmito „náukami“ v prvom rade mienil „tie teologické rozpravy a komentáre, ktoré namiesto toho, aby pomohli nájsť pravdu, zaťažujú ľudskú myseľ“.

111. Ten, kto sa zhováral s Bohom ¶80
Ide o tradičné židovské a islamské pomenovanie Mojžiša. Bahá’u’lláh uvádza, že po príchode Jeho zjavenia „sa ľudským ušiam dostalo výsady slyšať to, čo Ten, kto sa zhováral s Bohom, slyšal na Sinaji“.

112. Sinaj ¶80
Hora, kde Boh Mojžišovi zjavil zákony.

113. Ducha Božieho ¶80
Ide o jedno z pomenovaní Ježiša Krista v islamských a bahájskych spisoch.

114. Karmel ... Siónu ¶80
Karmel, „Vinica Božia“, je hora vo Svätej zemi, kde sa nachádza Bábova svätyňa a sídlo svetového správneho centra viery.
Sión je hora v Jeruzaleme, tradičné miesto hrobky kráľa Dávida. Zároveň symbolizuje Jeruzalem ako Sväté mesto.

115. Karmínovej archy ¶84
„Karmínová archa“ sa vzťahuje na Bahá’u’lláhovu vec. Jeho nasledovníci sa označujú za „spoločníkov Karmínovej archy“, ktorých Báb velebil v Qayyúmu’l-Asmá’.

116. Ó cisáru rakúsky! Ten, kto je Úsvitom Božieho svetla, prebýval vo väzení v ‘Akke v čase, keď ty si sa vydal navštíviť mešitu Aqsá. ¶85
František Jozef ¶1830 – 1916), rakúsky cisár a uhorský kráľ, bol v Jeruzaleme na púti v roku 1869. Počas pobytu vo Svätej zemi nevyužil možnosť, aby sa zaujímal o Bahá’u’lláha, ktorý bol v tom čase väznený v ‘Akke (Akre).
Mešita Aqsá (doslova: „Najvzdialenejšia“ mešita) sa spomína v Koráne a stotožňuje sa s Chrámovým pahorkom v Jeruzaleme.

117. Ó kráľu berlínsky! ¶86
Cisár Viliam I. (Wilhelm Friedrich Ludwig, 1797 – 1888), siedmy pruský kráľ, bol v januári 1871 po víťazstve Nemecka nad Francúzskom vo francúzsko-pruskej vojne vo francúzskom Versailles vyhlásený za prvého nemeckého cisára.

118. toho, ktorého moc prevyšovala tvoju moc a ktorého postavenie prevyšovalo tvoje vlastné ¶86
Ide o Napoleona III. ¶1808 – 1873), francúzskeho cisára, ktorého mnohí historici považovali za najvýnimočnejšieho západného vládcu svojej doby.
Bahá’u’lláh Napoleonovi III. venoval dve tabuľky, pričom v druhej jasne predpovedal, že Napoleonovo kráľovstvo „upadne do zmätku“, že jeho „kráľovstvo sa mu vymkne“ z rúk a že jeho ľud zakúsi veľké „nepokoje“.
Do roka utrpel Napoleon III. zdrvujúcu porážku od cisára Viliama I. v bitke pri Sedane v roku 1870. Odišiel do Anglicka do vyhnanstva, kde o tri roky nato zomrel.

119. Ó ľud Konštantinopolu! ¶89
Slovo, ktoré v preklade znie „Konštantinopol“, je v origináli „Ar-Rúm“ čiže „Rím“. Tento pojem sa na Strednom Východe vo všeobecnosti používa na označenie Konštantinopolu a Východnej Rímskej ríše, potom Byzancie a jej ríše a neskôr Osmanskej ríše.

120. Ó Miesto nachádzajúce sa na brehu dvoch morí! ¶89
Ide o Konštantinopol, dnešný Istanbul, ktorý sa nachádza na Bospore – úžine, ktorá má dĺžku 31 kilometrov a spája Čierne more s Marmarským morom. Istanbul je najväčším mestom a prístavom v Turecku.
Konštantinopol bol hlavným mestom Osmanskej ríše od roku 1453 až do roku 1922. Počas Bahá’u’lláhovho pobytu v tomto meste prináležal trón tyranskému sultánovi ‘Abdu’l-‘Azízovi. Osmanskí sultáni boli zároveň i kalifmi – predstaviteľmi sunitského islamu. Bahá’u’lláh predpovedal pád kalifátu, ktorý bol zrušený v roku 1924.

121. Ó brehy Rýna! ¶90
‘Abdu’l-Bahá v jednej z tabuliek napísanej pred Prvou svetovou vojnou ¶1914 – 1918) vysvetlil, že Bahá’u’lláhova zmienka o tom, že videl brehy Rýna „zaliate krvou“, sa vzťahuje na francúzsko-pruskú vojnu ¶1870 – 1871), a že ďalšie utrpenie ešte len príde.
Shoghi Effendi v knihe God Passes By [Boh sa znovu zjavil] uvádza, že po porážke Nemecka v Prvej svetovej vojne „neznesiteľne tvrdá dohoda“ „vyvolala ,nárek Berlína‘, ktorý bol pred polstoročím hrozivo predpovedaný“.

122. ó krajina Ṭá ¶91
„Ṭá“ je začiatočným písmenom Teheránu, hlavného mesta Iránu. Bahá’u’lláh často označoval určité názvy miest podľa ich začiatočného písmena. Podľa systému abjad sa číselná hodnota Ṭá rovná deviatim, čo predstavuje číselnú hodnotu mena Bahá.

123. sa v tebe zrodil Prejav Jeho slávy ¶92
Ide o zmienku o Bahá’u’lláhovom narodení v Teheráne dňa 12. novembra 1817.

124. Ó krajina Khá! ¶94
Ide o zmienku o iránskej provincii Khurásán a susedných oblastiach, čo zahŕňa i mesto Ishqábád (Ašchabad).

125. Ak získate sto mithqálov zlata, devätnásť mithqálov z nich patrí Bohu a má byť odovzdaných Jemu ¶97
Tento verš ustanovuje ḥuqúqu’lláh, právo Božie, platbu stanovenej časti hodnoty majetku veriaceho. Išlo o platbu Bahá’u’lláhovi ako Prejavu Božiemu a potom, po Jeho Nanebovstúpení, ‘Abdu’l-Bahovi, Stredu Zmluvy. ‘Abdu’l-Bahá vo Svojej poslednej vôli určil, že ḥuqúqu’lláh sa má platiť „prostredníctvom strážcu veci Božej“. Keďže v súčasnosti strážcu niet, platí sa Svetovému domu spravodlivosti ako hlave viery. Tieto finančné prostriedky sa používajú na šírenie viery Božej a jej záujmov ako i na rozličné filantropické účely. Platenie ḥuqúqu’lláhu je duchovnou povinnosťou, ktorej splnenie je ponechané na svedomí každého bahája. Hoci sa požiadavky zákona ḥuqúq spoločenstvu pripomínajú, žiadneho veriaceho nemožno jednotlivo žiadať, aby ho zaplatil.
Niekoľko častí v Otázkach a odpovediach tento zákon ďalej rozvádza. Platba ḥuqúqu’lláhu sa zakladá na výpočte hodnoty majetku jednotlivca. Ak sa hodnota majetku jednotlivca rovná minimálne devätnástim mithqálom zlata (Otázky a odpovede 8), vyvstáva duchovná povinnosť zaplatiť devätnásť percent z celkovej hodnoty ako ḥuqúqu’lláh, a to len jedenkrát (Otázky a odpovede 89). A potom vždy, keď príjem po zaplatení všetkých výdavkov zvýši hodnotu majetku o čiastku minimálne devätnástich mithqálov zlata, treba z tohto navŕšenia zaplatiť devätnásť percent a tak ďalej pri každom ďalšom náraste (Otázky a odpovede 8, Otázky a odpovede 90).
Určité kategórie majetku, ako napríklad obydlie, sú z platenia ḥuqúqu’lláhu vyňaté (Otázky a odpovede 8, Otázky a odpovede 42, Otázky a odpovede 95) a sú načrtnuté určité ustanovenia pokrývajúce prípad finančnej straty (Otázky a odpovede 44, Otázky a odpovede 45), situáciu, keď investície neprinesú zisk (Otázky a odpovede 102), a platbu ḥuqúqu v prípade smrti jednotlivca (Otázky a odpovede 9, Otázky a odpovede 69, Otázky a odpovede 80). (Ohľadne tohto prípadu vysvetlivku 47.)
Rozsiahly výber z tabuliek, z otázok a z odpovedí a z iných spisov týkajúcich sa duchovného významu ḥuqúqu’lláhu a podrobností o jeho uplatňovaní vyšiel v zbierke nazvanej Ḥuqúqu’lláh.

126. Veriaci pred Náš trón zasielali rozličné žiadosti týkajúce sa zákonov Boha ... V dôsledku toho sme zjavili túto Svätú tabuľku a zaodeli sme ju plášťom Jeho zákonov, aby ľudia azda mohli dodržiavať prikázania svojho Pána. ¶98
„Po niekoľko rokov,“ uvádza Bahá’u’lláh v jednej zo Svojich tabuliek, „prichádzali do Najsvätejšej prítomnosti petície z rozličných krajín žiadajúce zákony Božie, ale My sme Pero zadržiavali, až kým nenadišiel stanovený čas.“ Bahá’u’lláh nezjavil Kitáb-i-aqdas, Pokladnicu zákonov Svojho zriadenia, až dokým neuplynulo dvadsať rokov od zrodu Jeho prorockého poslania v teheránskom Síyáh-chále. Kitáb-i-aqdas si dokonca i po zjavení ešte nejakú dobu ponechával u Seba a až potom ju poslal priateľom do Perzie. Toto Bohom určené zdržanie zjavenia základných zákonov Božích pre tento vek a následné postupné zavádzanie ich ustanovení dokladá zásadu postupného zjavovania, ktorá platí dokonca aj v rámci pôsobenia každého Proroka.

127. karmínovému Miestu ¶100
Ide o zmienku o väzenskom meste ‘Akká. V bahájskych spisoch sa slovo „karmínový“ používa v niekoľkých alegorických a symbolických zmysloch. (Ďalej pozri i vysvetlivku 115.)

128. Sadratu‘l-Muntahá ¶100
Doslova „najvzdialenejší Lotosový strom“. Shoghi Effendi toto spojenie prekladal ako „Strom, za ktorý už nemožno ísť“. V islame sa používa ako symbol. Napríklad v rozprávaniach o Muhammadovej nočnej ceste označuje bod v nebesiach, za ktorý nemôžu zájsť ani ľudia, ani anjeli, keď sa približujú k Bohu, a tak ohraničuje božské poznanie, ktoré bolo zjavené ľudstvu. Preto sa v bahájskych spisoch často používa na pomenovanie samotného Prejavu Božieho. (Ďalej pozri i vysvetlivku 164.)

129. Materská kniha ¶103
Označenie „Materská kniha“ sa vo všeobecnosti používa na pomenovanie ústrednej knihy náboženského zriadenia. V Koráne a islamskom ḥadíthe sa toto označenie používa na popis samotného Koránu. V Bábovom zriadení je Materskou knihou Bayán a Kitáb-i-aqdas je Materskou knihou Bahá’u’lláhovho zriadenia. Strážca ďalej v liste napísanom jeho menom uviedol, že tento koncept možno taktiež použiť ako „spoločný pojem opisujúci všetko učenie, ktoré Bahá’u’lláh zjavil“. Tento pojem sa tiež používa v širšom zmysle na označenie božskej pokladnice zjavenia.

130. Ten, kto vysvetľuje to, čo bolo zoslané z nebies zjavenia, a mení zjavný význam ¶105
Bahá’u’lláh v niekoľkých tabuľkách potvrdzuje, že existuje rozdiel medzi alegorickými veršami, ktoré sa dajú vysvetľovať, a veršami, ktoré sa vzťahujú na také námety ako zákony a nariadenia, uctievanie a náboženské úkony, ktorých význam je zrejmý a ktoré si zo strany veriacich vyžadujú dodržiavanie.
Ako objasňujú vysvetlivku 145 , vysvetlivku 184, Bahá’u’lláh určil ‘Abdu’l-Bahu, Svojho najstaršieho syna, za Svojho Nástupcu a Vysvetľovateľa Svojho učenia. ‘Abdu’l-Bahá potom menoval Svojho najstaršieho vnuka, Shoghiho Effendiho, aby bol Jeho nástupcom vo vysvetľovaní svätého Písma a strážcom Veci. Vysvetlenia ‘Abdu’l-Bahu a Shoghiho Effendiho sa považujú za vysvetlenia, ktoré obsahujú božské rady a sú pre bahájov záväzné.
Existencia autoritatívnych vysvetlení nebráni jednotlivcom, aby sa zaoberali štúdiom učenia a dospeli tak k osobnému vysvetleniu či porozumeniu. Avšak v bahájskych spisoch sa jasne rozlišuje medzi autoritatívnym vysvetlením a porozumením, ku ktorému dospeje každý jednotlivec na základe štúdia učenia. Vysvetlenia jednotlivcov založené na osobnom porozumení učenia sú výsledkom rozumovej sily človeka a dosť dobre môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu viery. I napriek tomu však takýmto názorom chýba autorita. Jednotlivci sú upozorňovaní, aby pri predstavovaní vlastných osobných myšlienok neopomínali autoritu zjavených slov, neodmietali autoritatívne vysvetlenie alebo sa s ním nepreli a nezapájali sa do sporov. Skôr by svoje predstavy mali predložiť ako príspevok k poznaniu, pričom dajú najavo, že ich názory sú len ich vlastnými názormi.

131. nepribližovali [sa] k verejným bazénom v perzských kúpeľoch ¶106
Bahá’u’lláh zakazuje používanie bazénov, ktoré sa nachádzajú v tradičných verejných kúpeľoch v Perzii. Bolo zvykom, že sa v týchto kúpeľoch v tom istom bazéne umývalo mnoho ľudí a voda sa nemenila dostatočne často. V dôsledku toho mala zmenenú farbu, bola špinavá, nehygienická a veľmi odpudzujúco zapáchala.

132. Taktiež sa vyhýbajte páchnucim nádržiam vo dvoroch perzských domov ¶106
Väčšina domov v Perzii mala na dvore nádrž, ktorá slúžila ako zásobník vody používanej pri upratovaní, praní a iných domácich prácach. Keďže voda v nádrži bola stojaca a zväčša sa nemenila po celé týždne, zvykla získať veľmi nepríjemný zápach.

133. Je vám zapovedané, aby ste sa oženili s manželkou svojho otca. ¶107
Výslovne sa tu zakazuje sobáš s macochou. Tento zákaz sa taktiež vzťahuje i na sobáš s otčimom. Pokiaľ Bahá’u’lláh ustanovil zákon medzi mužom a ženou, vzťahuje sa na muža a ženu analogicky, pokiaľ to kontext umožňuje.
‘Abdu’l-Bahá a Shoghi Effendi potvrdili, že hoci macochy tvoria jedinú kategóriu príbuzných, ktoré sa v texte spomínajú, neznamená to, že všetky ďalšie zväzky v rámci rodiny sú prípustné. Bahá’u’lláh uvádza, že domu spravodlivosti pripadá zodpovednosť zavádzať zákony „ohľadne oprávnenosti alebo neoprávnenosti sobáša s príbuznými“ (Otázky a odpovede 50). ‘Abdu’l-Bahá napísal, že čím sú partneri vo vzdialenejšom pokrvnom vzťahu, tým lepšie, pretože takéto manželstvá tvoria základ pre telesné blaho ľudstva a vedú k družnosti medzi ľuďmi.

134. témou chlapcov ¶107
Slovo, ktoré je na tomto mieste preložené ako „chlapci“, v tomto kontexte v arabskom origináli navodzuje pederastiu. Shoghi Effendi túto zmienku vysvetlil ako zákaz všetkých homosexuálnych vzťahov.
Bahájske učenie o sexuálnej morálke sa sústreďuje na manželstvo a rodinu ako na základný kameň celej štruktúry ľudskej spoločnosti a má za úlohu chrániť a posilňovať túto božskú inštitúciu. Bahájske zákony teda povoľujú pohlavný styk jedine medzi mužom a ženou, ktorí sú spolu zosobášení.
Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom uvádza:
Nech by bola láska medzi ľuďmi rovnakého pohlavia akokoľvek oddaná a dokonalá, ak dovolíme, aby našla výraz v pohlavnom styku, nie je to správne. Vravieť, že je pravá, nie je ospravedlnením. Bahá’u’lláh skutočne zakázal nemorálnosť každého druhu a na homosexuálne vzťahy sa díva ako na nemorálne, nehovoriac o tom, že sú proti prírode. Takéto postihnutie je pre vedomú dušu veľkým bremenom. Ale prostredníctvom rád a pomoci lekárov, silného a odhodlaného úsilia a prostredníctvom modlitby môže duša tento handicap prekonať.
Bahá’u’lláh ustanovuje, že svetový dom spravodlivosti podľa miery priestupku určí pokuty za cudzoložstvo a za smilstvo (Otázky a odpovede 49).

135. Nik nemá dovolené, aby mrmlal posvätné verše pred zrakom verejnosti, keď kráča po ulici alebo po trhovisku. ¶108
Ide o zmienku o zvyku niektorých duchovných a náboženských predstaviteľov predošlých zriadení, ktorí z pokrytectva a pretvárky a s cieľom získania chvály svojich nasledovníkov veľmi nápadne mrmlali na verejnosti modlitby, aby dali najavo, akí sú zbožní. Bahá’u’lláh takéto správanie zakazuje a zdôrazňuje dôležitosť pokory a skutočnej oddanosti Bohu.

136. Každému sme uložili povinnosť spísať závet. ¶109
Podľa Bahá’u’lláhovho učenia má každý povinnosť napísať závet, pričom so svojím majetkom smie naložiť, ako sa rozhodne (Vysvetlivku 38.).
Bahá’u’lláh potvrdzuje, že pri spisovaní závetu má človek „plné právo rozhodovať o svojom majetku,“ pretože Boh dovolil, „aby ste s tým, čo vám venoval, nakladali, ako si len prajete.“ (Otázky a odpovede 69). V Kitáb-i-aqdas sú podrobne rozpracované ustanovenia ohľadne deľby dedičstva zo zákona. (Vysvetlivku 38, vysvetlivku 39, vysvetlivku 40, vysvetlivku 41, vysvetlivku 42, vysvetlivku 43, vysvetlivku 44, vysvetlivku 45, vysvetlivku 46, vysvetlivku 47, vysvetlivku 48.)

137. Najväčšieho mena ¶109
Tak, ako objasňuje vysvetlivku 33, Najväčšie meno Božie môže mať rozličné podoby. Všetky majú za základ slovo „Bahá“. Baháji na Východe toto nariadenie Kitáb-i-aqdas spĺňali tak, že závet nadpísali slovnými spojeniami ako napríklad: „Ó Ty Sláva nadovšetko Slávneho!“, „V mene Boha, nadovšetko Slávneho.“, „On je nadovšetko Slávny.“ a podobne.

138. Všetky slávnosti dosiahli vrchol v dvoch Najväčších sviatkoch a v dvoch ďalších sviatkoch, ktoré pripadajú na zdvojené dni. ¶110
Tento úsek ustanovuje štyri veľké sviatky bahájskeho roku. Bahá’u’lláh určil dva sviatky za „dva Najväčšie sviatky“. Prvým je slávnosť Riḍvánu, počas ktorej sa pripomína oznámenie Bahá’u’lláhovho prorockého poslania v záhrade Riḍván počas dvanástich dní v apríli až máji roku 1863 a o ktorej sa Bahá’u’lláh zmieňuje ako o „Kráľovi sviatkov“. Druhým je Bábovo oznámenie, ktoré sa udialo v máji roku 1844 v Shíráze. Prvý, deviaty a dvanásty deň slávnosti Riḍvánu sa považuje za svätý deň (Otázky a odpovede 1) a rovnako i deň Bábovho oznámenia.
„Dva ďalšie sviatky“ sú výročia Bahá’u’lláhovho a Bábovho narodenia. V moslimskom lunárnom kalendári pripadajú na dva po sebe nasledujúce dni. Bahá’u’lláh sa narodil v druhý deň mesiaca muḥarram 1233 po Hidžre ¶12. novembra 1817) a Báb v prvý deň toho istého mesiaca 1235 ¶20. októbra 1819). Preto sa o nich hovorí ako o „Dvoch narodeniach“ a Bahá’u’lláh uvádza, že tieto dva dni sa v očiach Boha považujú za jeden (Otázky a odpovede 2). Uvádza, že príkaz pôstu sa na tieto dni nebude vzťahovať (Otázky a odpovede 36). Keďže bahájsky kalendár (Vysvetlivku 26 , vysvetlivku 147.) je solárny kalendár, je na Svetovom dome spravodlivosti, aby stanovil, či sa Dvoje svätých narodení má oslavovať na základe solárneho alebo lunárneho kalendára.

139. prvého dňa mesiaca bahá ¶111
V bahájskom kalendári sa prvý mesiac roku a prvý deň každého mesiaca nazýva menom „bahá“. Deň bahá mesiaca bahá je teda bahájskym Novým rokom, Naw-rúzom, ktorý za sviatok prikázal Báb a ktorý tu Bahá’u’lláh potvrdzuje (Vysvetlivku 26 , vysvetlivku 147.).
Okrem siedmich Svätých dní, ktoré sú ustanovené v týchto úryvkoch Kitáb-i-aqdas, sa za Bahá’u’lláhovho života taktiež pripomínalo výročie Bábovho umučenia, na základe čoho ‘Abdu’l-Bahá pridal pripomínanie Bahá’u’lláhovho Nanebovstúpenia. Spolu to teda činí deväť Svätých dní. Dodržiavajú sa i dve ďalšie výročia, ktoré ale nie sú dňami pracovného pokoja. Ide o Deň Zmluvy a výročie ‘Abdu’l-Bahovho zosnutia. Pozri článok o bahájskom kalendári v knihe The Bahá’í World [Bahájsky svet], XVIII. zväzok.

140. Najväčší sviatok je vskutku Kráľom sviatkov. ¶112
Zmienka o slávnosti Riḍvánu (Vysvetlivku 107 , vysvetlivku 138.).

141. Prv Boh každému jednému z veriacich uložil povinnosť priniesť zo svojho majetku pred Náš trón nedoceniteľné dary. Teraz sme ich od tohto záväzku … oslobodili. ¶114
Tento úsek ruší bayánske ustanovenie, ktoré určovalo, že všetky predmety, ktoré nemajú sebe rovna, treba odovzdať Tomu, koho Boh prejaví, po tom, čo sa objaví. Báb objasnil, že keďže Prejav Boží je neporovnateľný, všetko, čo je jediné svojho druhu, treba po práve ponechať pre Neho, pokiaľ neurčí inak.

142. hodine úsvitu ¶115
Ohľadne účasti na modlitbách za úsvitu v mashriqu’l-adhkáre, bahájskom dome uctievania, Bahá’u’lláh vysvetlil, že i keď skutočný čas určený v Knihe Božej je „hodina úsvitu“, je prijateľný akýkoľvek čas od „najrannejšieho úsvitu dňa, čas medzi úsvitom a východom slnka alebo dokonca až do dvoch hodín po východe slnka“ (Otázky a odpovede 15).

143. Tieto tabuľky zdobí pečať Toho, kto spôsobuje úsvit, koho hlas sa ozýva medzi nebesami a zemou. ¶117
Bahá’u’lláh opakovane potvrdzuje úplnú nedotknutosť Svojich spisov ako Slova Božieho. Niektoré z Jeho tabuliek taktiež nesú odtlačok jednej z Jeho pečatí. Kniha The Bahá‘í World [Bahájsky svet], V. zväzok, s. 4, obsahuje fotografiu niekoľkých Bahá’u’lláhových pečatí.

144. Pre človeka, ktorý bol obdarený rozumom, nie je prípustné, aby požíval to, čo ho o rozum oberá. ¶119
V bahájskych spisoch sa nachádza veľa zmienok, ktoré zakazujú požívanie vína a iných opojných nápojov a ktoré popisujú škodlivé účinky takýchto opojných látok na človeka. Bahá’u’lláh v jednej z tabuliek uvádza:
Vyvarujte sa toho, aby ste vymenili Víno Božie za vlastné víno, ktoré vám otupí myseľ a odvráti tvár od Obličaja Boha, nadovšetko Slávneho, Neporovnateľného, Nedosiahnuteľného. Nepribližujte sa k nemu, pretože vám bolo zapovedané na príkaz Boha, Vznešeného, nadovšetko Mocného.
‘Abdu’l-Bahá vysvetľuje, že Kitáb-i-aqdas zakazuje „i mäkké, i tvrdé nápoje,“ a uvádza, že dôvodom pre zákaz požívania alkoholických nápojov je, že „alkohol zvádza myseľ na scestie a oslabuje telo“.
Shoghi Effendi v listoch napísaných jeho menom uvádza, že tento zákaz zahŕňa nielen pitie vína, ale aj „všetkého, čo narúša myseľ,“ a objasňuje, že požitie alkoholu je povolené, len pokiaľ tvorí súčasť liečby, ktorá sa uskutočňuje „pod kontrolou kompetentného a svedomitého lekára, ktorý ho môže predpísať na liečbu určitých zvláštnych ochorení“.

145. obráťte sa k Tomu, koho Boh určil, kto vyrástol z tohto Pradávneho koreňa ¶121
Bahá’u’lláh sa tu zmieňuje o ‘Abdu’l-Bahovi ako o Svojom Nástupcovi a vyzýva veriacich, aby sa k Nemu obrátili. Bahá’u’lláh v Knihe Zmluvy, Svojej poslednej vôli, odhaľuje význam tohto verša. Vraví: „Predmetom tohto posvätného verša nie je nik iný než Najmocnejšia vetva.“ „Najmocnejšia vetva“ je jedným z pomenovaní, ktoré Bahá’u’lláh udelil ‘Abdu’l-Bahovi. (Ďalej pozri i vysvetlivku 66 , vysvetlivku 184.)

146. V Bayáne vám bolo zapovedané klásť Nám otázky. ¶126
Báb Svojim nasledovníkom zakázal, aby kládli otázky Tomu, koho Boh prejaví (Bahá’u’lláhovi), pokiaľ otázky nedoručia písomne a nebudú sa týkať námetov, ktoré sú hodné Jeho vznešeného postavenia. Pozri knihu Selections from the Writings of the Báb [Výber z Bábových spisov].
Bahá’u’lláh tento Bábov zákaz odstraňuje. Dovoľuje veriacim, aby sa pýtali, čo sa „spýtať potrebujú“, a varuje ich, aby nekládli „márne otázky“, akými sa zaoberali „ľudia dôb minulých“.

147. Počet mesiacov v roku určených v Knihe Božej je devätnásť. ¶127
Bahájsky rok sa v súlade s kalendárom badí skladá z devätnástich mesiacov po devätnástich dňoch s pridaním prestupných dní (štyroch v bežnom roku a piatich v prestupnom roku) medzi osemnásty a devätnásty mesiac na to, aby sa kalendár zosúladil so solárnym rokom. Báb pomenoval mesiace podľa prívlastkov Božích. Bahájsky Nový rok, Naw-rúz, sa stanovuje astronomicky a nastáva spolu s marcovou rovnodennosťou (Vysvetlivku 26.). Ďalšie informácie spolu s názvami dní v týždni a mesiacov sa nachádzajú v kapitole o bahájskom kalendári v knihe The Bahá’í World [Bahájsky svet], XVIII. zväzok.

148. Prvý z nich zdobí toto meno, ktoré zatieňuje celé stvorenie. ¶127
Báb v perzskom Bayáne nazval menom „bahá“ prvý mesiac roku (Vysvetlivku 139.).

149. Pán rozhodol, že zosnulí by mali byť pochovávaní do rakiev ¶128
Báb v Bayáne predpísal, že zosnulí by mali byť pochovaní v rakve z kryštálu alebo lešteného kameňa. Shoghi Effendi vysvetlil v liste napísanom jeho menom, že význam tohto ustanovenia spočíva v úcte voči ľudskému telu, ktoré „predtým bolo vznešené vďaka nesmrteľnej duši človeka“.
Stručne povedané, bahájsky zákon o pochovávaní zosnulých ustanovuje, že je zakázané prenášať telo dlhšie než jednu hodinu cesty od miesta smrti, že by telo malo byť zabalené do rubáša z hodvábu alebo z bavlny, že rakva by mala byť z kryštálu, kameňa alebo tvrdého vynikajúceho dreva a že na prst treba nasunúť prsteň s nápisom: „Prišiel som od Boha a navraciam sa k Nemu, odpútaný od všetkého okrem Neho, pevne sa pridržiavajúc Jeho mena, Milosrdného, Súcitného.“ Je stanovená modlitba za zosnulých (Vysvetlivku 10.), ktorá sa má odriekať pred pochovaním. ‘Abdu’l-Bahá a strážca potvrdili, že tento zákon vylučuje kremáciu zosnulých. Obradná modlitba a prsteň sa má použiť pre tých, ktorí dosiahli vek dospelosti, t. j. 15 rokov (Otázky a odpovede 70).
Čo sa týka materiálu, z ktorého má byť rakva vyrobená, duch zákona je taký, že by rakvy mali byť z čo najtrvácnejšieho materiálu. Preto Svetový dom spravodlivosti objasnil, že okrem materiálov, ktoré sú určené v Kitáb-i-aqdas, niet námietok voči použitiu najtvrdšieho dostupného dreva alebo betónu. V súčasnosti sa baháji môžu v tejto záležitosti rozhodnúť, ako sami chcú.

150. Bod Bayánu ¶129
„Bod Bayánu“ je jedným z pomenovaní, ktoré Báb pre Seba používal.

151. zosnulí by mali byť zabalení do piatich hodvábnych či bavlnených látok ¶130
Báb v Bayáne spresnil, že telo zosnulého treba zabaliť do piatich hodvábnych či bavlnených látok. Bahá’u’lláh toto ustanovenie potvrdil a pridal výnimku s tým, že pre „tých, ktorí majú obmedzené prostriedky, postačí jedna látka z jedného z týchto materiálov“.
Na otázku, či „päť látok“, ktoré sa v zákone spomínajú, znamená „päť rubášov plnej dĺžky“ alebo „päť plátien, ktoré sa doposiaľ obvykle používali“, Bahá’u’lláh odpovedal, že bolo zamýšľané „použitie piatich plátien“ (Otázky a odpovede 56). 
Ohľadne spôsobu, akým treba telo zabaliť, sa v bahájskych spisoch nenachádza nič, čo by definovalo, ako zabalenie vykonať, a to ani v prípade, keď sa použije „päť plátien“, ani pri „jednej látke“. V súčasnosti môžu baháji v tejto záležitosti použiť vlastný úsudok.

152. Je vám zapovedané, aby ste telo zosnulého prevážali na väčšiu vzdialenosť než hodinu cesty od mesta ¶130
Zámerom tohto príkazu je obmedziť trvanie cesty na jednu hodinu bez ohľadu na dopravný prostriedok, ktorý sa na prepravu tela na miesto pochovania použije. Bahá’u’lláh potvrdzuje, že čím skôr sa pohreb uskutoční, „tým vhodnejšie a prijateľnejšie to bude“ (Otázky a odpovede 16).
Za miesto smrti sa môže považovať mesto, v ktorom človek zomrie, a preto sa hodina cesty môže počítať od hraníc mesta po miesto pohrebu. Duch Bahá’u’lláhovho zákona je taký, aby zosnulí boli pochovaní blízko miesta, kde zomrú.

153. Boh odstránil obmedzenia vzťahujúce sa na cestovanie, ktoré boli zavedené v Bayáne. ¶131
Báb ustanovil určité obmedzenia vzťahujúce sa na cestovanie, ktoré mali zostať v platnosti až do príchodu Bayánom Prisľúbeného. Dal veriacim pokyn, aby sa potom vydali na cestu, hoci i pešky, aby sa s Ním stretli, pretože dosiahnutie Jeho prítomnosti je plodom a zmyslom ich samotného jestvovania.

154. Vyzdvihnite a povzneste dva domy na dvoch posvätných miestach i ostatné miesta, na ktorých bol ustanovený trón vášho Pána, nadovšetko Milosrdného. ¶133
Bahá’u’lláh za „dva domy“ označuje Svoj dom v Bagdade, ktorý určil za „Najvýznamnejší dom“, a Bábov dom v Shíráze, pričom oba ustanovil za pútnické miesta. (Pozri Otázky a odpovede 29, Otázky a odpovede 32, Otázky a odpovede 54.)
Shoghi Effendi vysvetlil, že „ostatnými miestami, na ktorých bol ustanovený … trón vášho Pána“, sa myslia miesta, kde osoba Prejavu Božieho bývala. Bahá’u’lláh uvádza, že „ľudia v oblastiach, kde sa nachádzajú, sa môžu rozhodnúť, že zachovajú buď každý dom“, kde býval, „alebo jeden z nich“ (Otázky a odpovede 32). Bahájske inštitúcie identifikovali, zdokumentovali a podľa možnosti nadobudli a zrekonštruovali viacero historických miest, ktoré sa spájajú s Dvoma Prejavmi.

155. Vyvarujte sa, aby vám to, čo bolo zaznamenané v Knihe, zabránilo načúvať tejto Žijúcej knihe ¶134
„Knihou“ je záznam zjaveného Slova Prejavov Božích. „Žijúca kniha“ predstavuje zmienku o osobe Prejavu.
Tieto slová obsahujú narážku na Bábov výrok v perzskom Bayáne o „Žijúcej knihe“, ktorú stotožňuje s Tým, koho Boh prejaví. Bahá’u’lláh v jednej z tabuliek uvádza: „Kniha Božia bola zoslaná v podobe tohto Mládenca.“
Bahá’u’lláh v tomto verši Kitáb-i-aqdas a potom ešte raz v odseku 168 o Sebe hovorí ako o „Žijúcej knihe“. Varuje „nasledovníkov každej viery“, aby „vo svojich Svätých knihách“ nehľadali „opodstatnenie“ na zavrhnutie prehovoru „Žijúcej knihy“. Nabáda ľudí, aby im nič, čo bolo zaznamenané v „Knihe“, nezabránilo uznať Jeho postavenie a pridŕžať sa toho, čo je v tomto novom zjavení.

156. na oslavu tohto zjavenia plynuli z Pera Toho, kto bol Mojím Zvestovateľom ¶135
Slová „na oslavu“, ktoré Bahá’u’lláh v tomto odseku cituje, pochádzajú z arabského Bayánu.

157. „Qiblih vskutku predstavuje Ten, koho Boh prejaví. Vždy, keď sa pohne, pohne sa i Qiblih, až kým On nedôjde pokoja.“ ¶137
Rozbor tohto verša možno nájsť vo vysvetlivke 7 , vysvetlivku 8.

158. Nie je dovolené, aby ste sa zosobášili s tým, kto neverí v Bayán. Keby túto Vec prijal len jeden z manželov, jeho majetok sa stane nezákonným pre toho druhého ¶139
Úryvok z Bayánu, ktorý Bahá’u’lláh cituje, upriamuje pozornosť veriacich na bezprostrednú blízkosť príchodu „Toho, koho Boh prejaví“. Zákaz sobáša s neveriacim v Bába a ustanovenie o tom, že majetok jedného z manželov, ktorý prijme vieru, nemôže zákonne prejsť na manžela neveriaceho v Bába, Báb zjavne neuviedol v platnosť a Bahá’u’lláh ho následne zrušil prv, než mohol nadobudnúť platnosť. Keď Bahá’u’lláh tento zákon cituje, poukazuje na skutočnosť, že Báb pri jeho zjavovaní jasne predpokladal možnosť, že Bahá’u’lláhova vec sa dostane do popredia pred vecou samotného Bába.
Shoghi Effendi v knihe God Passes By [Boh sa znovu zjavil] poukazuje na to, že Bayán „by sa mal v prvom rade považovať za chválospev na Prisľúbeného, a nie za zbierku zákonov a nariadení určených na to, aby udávali smer pre budúce pokolenia“. „Ustanovoval zámerne prísne pravidlá a ustanovenia,“ pokračuje, „a vštepoval prevratné zásady, čím zamýšľal zobudiť z veky trvajúcej strnulosti duchovenstvo a ľud a zasadiť náhlu a osudovú ranu zastaraným a skorumpovaným inštitúciám. Prostredníctvom drastických opatrení zvestoval príchod očakávaného dňa, dňa, keď ,Zvolávateľ ľudí povolá k závažným záležitostiam‘ a keď ,odstráni všetko, čo bolo pred Ním tak, ako Apoštol Boží odstránil spôsoby tých, ktorí Mu predchádzali‘“ (Ďalej pozri i vysvetlivku 109.).

159. Bod Bayánu ¶140
Jedno z pomenovaní Bába.

160. Vskutku, niet iného Boha okrem Mňa ¶143
Bahájske spisy obsahujú mnohé odseky, ktoré objasňujú povahu Prejavu a Jeho vzťah k Bohu. Bahá’u’lláh podčiarkuje jedinečnú a nadzmyslovú povahu Božstva. Vysvetľuje, že „pretože nemôže jestvovať puto priameho spojenia medzi jedným pravým Bohom a Jeho stvorením“, Boh prikázal, že „v každom veku a zriadení sa v kráľovstvách zeme i nebies musí prejaviť čistá a nepoškvrnená Duša“. Táto „záhadná a nadpozemská Bytosť“, Prejav Boží, má ľudskú prirodzenosť, ktorá sa týka „hmotného sveta“, a duchovnú prirodzenosť, „ktorá sa zrodila z podstaty samotného Boha“. Taktiež je obdarený „dvojakým postavením“:
V tom prvom, ktoré sa vzťahuje na Jej najvnútornejšiu podstatu, predstavuje Toho, koho hlas je hlasom samotného Boha. … Druhé postavenie je postavenie človeka, ktorého príkladom sú tieto verše: „Som len človek ako vy.“ „Vrav: Chvála buď môjmu Pánu! Či som viac než človek, než apoštol?“
Bahá’u’lláh tiež potvrdzuje, že v duchovnej ríši jestvuje medzi Prejavmi Božími „zásadná jednota“. Všetci zjavujú „Krásu Boha“, prejavujú Jeho mená a prídomky a dávajú výraz Jeho zjaveniu. V tejto súvislosti uvádza:
Ktorýkoľvek zo všetko zahŕňajúcich Prejavov Božích vskutku vraví pravdu, keď vyhlási: „Ja som Boh!“ O tom niet pochýb. Pretože opakovane sme dokázali, že prostredníctvom ich zjavenia, ich prídomkov a mien sa vo svete prejavuje zjavenie Boha, Jeho meno a Jeho prídomky ... 
Hoci Prejavy zjavujú mená a prídomky Božie a sú prostriedkom, vďaka ktorému má ľudstvo prístup k poznaniu Boha a Jeho zjavenia, Shoghi Effendi uvádza, že Prejavy by „nikdy“ nemali byť „stotožňované s neviditeľnou Podstatou, Tresťou samotného Božstva“. Strážca v súvislosti s Bahá’u’lláhom napísal, že „ľudská schránka, ktorá niesla také oslnivé zjavenie“, sa nemá stotožňovať s „Podstatou“ Boha.
Ohľadne jedinečnosti Bahá’u’lláhovho postavenia a veľkoleposti Jeho zjavenia Shoghi Effendi potvrdzuje, že Bahá’u’lláhov príchod napĺňa prorocké výroky týkajúce sa „dňa Božieho“, ktoré sa nachádzajú vo svätých písmach predošlých zriadení:
Pre Izrael nebol nič viac a nič menej než stelesnením „Večného Otca“, „Pánom zástupov“, ktorý prišiel „s desaťtisícom svätcov“, pre kresťanstvo návratom Krista „v sláve Otca“, pre šíitsky islam návratom imáma Ḥusayna, pre sunitský islam zostúpením „Ducha Božieho“ (Ježiša Krista), pre zoroastrijcov prisľúbeným Šachom Bahrámom, pre hinduistov reinkarnáciou Krišnu, pre budhistov piatym Budhom.
Bahá’u’lláh popisuje postavenie „Božstva“, ktoré zdieľa spolu so všetkými Prejavmi Božími ako:
… postavenie, v ktorom sa zomrie pre seba samotného a žije v Bohu. Vždy, keď spomeniem Božstvo, vždy označuje Moje úplné a dokonalé sebazaprenie. Ide o postavenie, v ktorom nerozhodujem o svojom vlastnom blahu či biede, ani o svojom živote či zmŕtvychvstaní. 
A ohľadne vlastného vzťahu k Bohu dosvedčuje:
Keď uvážim, ó môj Bože, vzťah, ktorý ma k Tebe viaže, cítim sa byť pohnutý k tomu, aby som všetkému stvorenému oznámil: „Vskutku som Boh.“ A keď uvážim svoje vlastné ja, hľa! Zisťujem, že je prostejšie než prach!

161. zaplatením zakátu ¶146
O zakáte sa v Koráne hovorí ako o pravidelnej charite, ktorá je pre moslimov záväzná. Postupne sa táto predstava vyvinula v istý druh dane na dobročinnosť, ktorá zaväzuje odvádzať na pomoc chudobným, na rozličné dobročinné ciele a na pomoc viere Božej stanovenú časť určitých druhov príjmov, ktoré prekračujú príslušné hranice. Hranica pri výnimkách sa u rozličných komodít líšila a rovnako sa líšilo i percento, ktoré bolo splatné pri stanovovanom podiele.
Bahá’u’lláh uvádza, že bahájsky zákon o zakáte predstavuje to, „čo bolo zjavené v Koráne“ (Otázky a odpovede 107). Pretože také otázky ako hranica pri výnimkách, kategórie príjmu, ktorého sa týka, častosť platieb a odstupňovanie sadzieb pri rozličných kategóriách zakátu nie sú v Koráne spomenuté, bude tieto záležitosti musieť v budúcnosti uzákoniť Svetový dom spravodlivosti. Shoghi Effendi naznačil, že za neexistencie takejto legislatívy by veriaci mali podľa svojich prostriedkov a možností pravidelne prispievať do bahájskych fondov.

162. Nie je zákonné žobrať a je zakázané dávať tomu, kto žobre. ¶147
‘Abdu’l-Bahá v jednej tabuľke vykladá význam tohto verša. Uvádza, že „žobranie je zakázané a že poskytovanie almužien ľuďom, ktorí žobranie vykonávajú ako povolanie, je taktiež zapovedané“. Ďalej v tej istej tabuľke poznamenáva: „Cieľom je žobranie úplne vykoreniť. Avšak ak si človek nedokáže zarobiť na živobytie, zachváti ho krajná bieda alebo zostane práceneschopný, potom je povinnosťou bohatých alebo zástupcov, aby mu poskytli mesačný príspevok na obživu… ,Zástupcami‘ sa myslia poslanci ľudu, inými slovami členovia domu spravodlivosti.“
Zákaz dávať almužnu ľuďom, ktorí žobrú, nebráni jednotlivcom a duchovným radám, aby finančne pomáhali chudobným a núdznym alebo aby im poskytli možnosti nadobudnúť také schopnosti, ktoré by im umožnili, aby si na živobytie zarobili (Vysvetlivku 56.).

163. Predtým … predpísal pokutu … tomu, kto iného rozosmutnie. ¶148
Bahá’u’lláh ruší zákon z perzského Bayánu, ktorý sa týka zaplatenia pokuty ako nápravy za to, keď rozosmutníme blížneho.

164. posvätným Lotosovým stromom ¶148
„Posvätný Lotosový strom“ sa vzťahuje na Sadratu’l-Muntahá, „Strom, za ktorý už nemožno ísť“ (Vysvetlivku 128.). Na tomto mieste sa symbolicky používa na označenie Bahá’u’lláha.

165. Každé ráno i večer odriekajte verše Božie. ¶149
Bahá’u’lláh uvádza, že zásadným „predpokladom“ na odriekanie „veršov Božích“ je „dychtivosť a láska“ veriacich k „čítaniu Slova Božieho“ (Otázky a odpovede 68). 
Čo sa týka definície „veršov Božích“, Bahá’u’lláh uvádza, že sa vzťahujú na „všetko, čo bolo zoslané z nebies božského prehovoru“. Shoghi Effendi v liste jednému z veriacich na Východe objasnil, že pojem „verše Božie“ nezahŕňa ‘Abdu’l-Bahove spisy. Podobne naznačil, že sa tento pojem nevzťahuje na jeho vlastné spisy.

166. Uložili sme vám, aby ste zariadenie svojho domova obnovovali vždy po uplynutí devätnástich rokov. ¶151
Bahá’u’lláh potvrdzuje nariadenie arabského Bayánu ohľadne obnovovania zariadenia svojho domova vždy po devätnástich rokoch za predpokladu, že je tak človek schopný učiniť. ‘Abdu’l-Bahá dáva tento príkaz do súvisu s kultivovanosťou a čistotnosťou. Vysvetľuje, že zámerom nariadenia je, aby sa vymenilo to zariadenie, ktoré zostarlo, stratilo na kráse a vyvoláva odpor. Nevzťahuje sa na také veci ako vzácne či drahocenné predmety, starožitnosti a šperky.

167. Chodidlá si umývajte ¶152
V Kitáb-i-aqdas sú veriaci napomínaní, aby sa pravidelne kúpali, nosili čisté oblečenie a vo všeobecnosti boli podstatou čistoty a kultivovanosti. Prehľad a kodifikácia, časť IV. D. 3. y. i. – vii., poskytuje zhrnutie príslušných ustanovení. Bahá’u’lláh v súvislosti s umývaním chodidiel uvádza, že sa má uprednostniť teplá voda, ale že umývanie v studenej vode je taktiež prípustné (Otázky a odpovede 97).

168. Zakazujeme vám používať kazateľnice. Ak vám niekto chce prednášať verše svojho Pána, nech si sadne na stoličku umiestnenú na stupienku ¶154
Tieto ustanovenia majú svoj pôvod v perzskom Bayáne. Báb zakázal používanie kazateľníc počas kázania a čítania textu. Namiesto toho spresnil, že sa má pre prednášateľa postaviť na pódium stolička, aby všetci Slovo Božie jasne počuli.
‘Abdu’l-Bahá a Shoghi Effendi v komentároch k tomuto zákonu objasnili, že v mashriqu’l-adhkáre (v ktorom sú kázne zakázané a smú sa čítať len slová zo Svätého písma) smie prednášateľ stáť alebo sedieť, a ak je potrebné, aby ho bolo lepšie počuť, smie použiť nízke prenosné pódium, ale kazateľnica nie je povolená. V prípade stretnutí na iných miestach než v mashriqu’l-adhkáre je taktiež prípustné, aby prednášateľ sedel alebo stál a použil pódium. Keď ‘Abdu’l-Bahá v jednej z tabuliek znovu opakuje zákaz používania kazateľníc na akomkoľvek mieste, zdôrazňuje, že keď baháji vystupujú na zhromaždeniach, majú tak činiť s postojom najhlbšej pokory a sebazaprenia.

169. Hazardovanie ¶155
Konkrétne činnosti, ktoré sa pod týmto zákazom rozumejú, neboli v Bahá’u’lláhových spisoch popísané. ‘Abdu’l-Bahá i Shoghi Effendi naznačili, že je na svetovom dome spravodlivosti, aby spresnil detaily tohto zákazu. Svetový dom spravodlivosti v odpovedi na otázky o tom, či tento zákaz hazardných hier zahŕňa i lotérie, stávky na konských dostihoch a futbale, bingu a podobne, uviedol, že ide o otázky, ktoré budú detailne uvážené v budúcnosti. Zatiaľ radám a jednotlivcom poradil, aby sa tieto záležitosti nestávali predmetom sporov a aby boli ponechané na svedomí jednotlivých veriacich.
Svetový dom spravodlivosti rozhodol, že nie je vhodné, aby sa finančné prostriedky pre vieru získavali prostredníctvom lotérií, tombol a hazardných hier.

170. užívanie ópia … všetkých látok, ktoré ľudskej schránke navodzujú malátnosť a ustrnutosť ¶155
Tento zákaz užívania ópia Bahá’u’lláh znovu zdôrazňuje v poslednom odseku Kitáb-i-aqdas. Shoghi Effendi v tejto súvislosti uviedol, že jednou z podmienok „cudného a svätého života“ je „úplne sa zdržiavať … ópia a podobných návykových látok“. Má sa za to, že pod tento zákaz spadajú heroín, hašiš a iné deriváty konope ako napríklad marihuana i halucinogénne látky ako LSD, mezkalín a podobne.
‘Abdu’l-Bahá napísal:
Čo sa týka ópia, je hanebné a prekliate. Nech nás Boh ochráni od trestu, ktorý ukladá tomu, kto ho užíva! Podľa výslovného textu Najsvätejšej knihy je ópium zakázané a jeho užívanie je výslovne odsudzované. Rozum naznačuje, že fajčenie ópia je istým druhom šialenosti, a skúsenosti dokazujú, že užívateľ je úplne odrezaný od ľudského kráľovstva. Kiež Boh ochraňuje všetkých pred vykonaním takého hanebného skutku, akým je tento, skutku, ktorý ničí samotný základ toho, čo činí človeka človekom, a ktorý spôsobuje, že užívateľ je na veky vekov zapudený. Pretože ópium požiera dušu do tej miery, že vedomie užívateľa odumrie, jeho myseľ je vymazaná, jeho vnímanie zničené. Spôsobuje, že živí sa stávajú mŕtvymi. Zaháša prirodzenú žiaru. Nemožno si predstaviť žiadne väčšie poškodenie než to, ktoré spôsobuje ópium. Šťastní sú tí, ktorí nikdy nevyslovia jeho názov – predstavte si teda, aký zúbožený je jeho užívateľ!
Ó vy milujúci Boha! V tomto cykle nadovšetko Mocného Boha sa odsudzuje všetko násilie i sila, donucovanie i nátlak. Avšak je nevyhnutné, aby sa užívaniu ópia zabránilo akýmikoľvek prostriedkami, aby sa ľudský rod vykúpil z tejto najhroznejšej pliagy. Inak beda a rata tomu, kto si nedostojí povinnosti voči svojmu Pánu!
‘Abdu’l-Bahá v jednej z tabuliek ohľadne ópia uvádza: „Všetci, užívateľ, nákupca i predajca, sú ochudobnení o štedrosť a milosť Božiu“.
V ďalšej tabuľke ‘Abdu’l-Bahá napísal:
Čo sa týka hašiša, poukázali ste na to, že niektorí Peržania si navykli na jeho užívanie. Milostivý Bože! Hašiš je najhoršou opojnou látkou a jeho zákaz je výslovne zjavený. Spôsobuje rozklad mysle a úplne ochromuje dušu. Ako by vôbec niekto mohol vyhľadávať tieto plody diabolského stromu a dávať najavo tým, že ich konzumuje, vlastnosti netvora? Ako by vôbec niekto mohol užívať zakázanú drogu a pripraviť sa tak o požehnanie nadovšetko Milosrdného?
Alkohol zožiera myseľ a spôsobuje, že človek koná absurdné činy, ale toto ópium, tento hnusný plod pekelného stromu, a tento strašný hašiš vymazáva myseľ, zmrazuje ducha, spôsobuje skamenenie duše, ničí telo a zanecháva človeka s pocitom straty a márnosti.
Je potrebné poznamenať, že uvedené zapovedanie určitých kategórií narkotík neznamená zákaz ich užitia, ak ich predpíše kvalifikovaný lekár ako súčasť liečby.

171. „záhada veľkého obrátenia v znamení Vladárovom“ ¶157
Shaykh Aḥmad-i-Aḥsá’í ¶1753 – 1831), ktorý bol zakladateľom shaykhovskej školy a prvým z „dvoch žiar, ktoré zvestovali príchod Bábovej viery“, predpovedal, že keď sa Prisľúbený objaví, všetko sa obráti, posledné bude prvým, prvé posledným. Bahá’u’lláh v jednej z tabuliek hovorí o „znaku a náznaku záhady veľkého obrátenia v znamení Vladárovom“. Vraví: „Prostredníctvom tohto obrátenia spôsobil, že povýšení boli ponížení a ponížení povýšení“, a pripomína, že „v dňoch Ježišových Ho odmietli práve tí, ktorí sa vyznačovali vzdelanosťou, učenci a bohoslovci, kým skromní rybári sa poponáhľali, aby sa im dostalo prijatia v kráľovstve“ (Ďalej pozri i vysvetlivku 172.). Ďalšie informácie o Shaykhovi Aḥmad-i-Aḥsá’ím možno nájsť v knihe The Dawn-Breakers [Nositelia úsvitu], v 1. a 10. kapitole.

172. „Šestku“, ktorá povstala vďaka tomuto „Rovnému alifu“ ¶157
Shaykh Aḥmad-i-Aḥsá’í vo svojich spisoch nesmierne zdôrazňoval arabské písmeno „váv“. Nabíl v knihe The Dawn-Breakers [Nositelia úsvitu] uvádza, že toto písmeno „pre Bába symbolizovalo príchod nového cyklu božského zjavenia a potom sa o ňom zmieňoval Bahá’u’lláh v Kitáb-i-aqdas v spojeniach ako napríklad ,záhada veľkého obrátenia‘ a ,znamenie Vladárovo‘“.
Názov písmena „váv“ sa skladá z troch písmen: váv, alif, váv. V zápise abjad majú tieto písmená číselnú hodnotu 6, 1 a 6. Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom jednému z veriacich na Východe poskytuje vysvetlenie tohto verša z Kitáb-i-aqdas. Uvádza, že „Rovný alif“ označuje príchod Bába. Prvé písmeno s hodnotou šesť, ktoré alifu predchádza, symbolizuje skoršie zriadenia a Prejavy, ktoré Bábovi časovo predchádzali. Tretie písmeno, ktoré má taktiež číselnú hodnotu šesť, zastupuje Bahá’u’lláhovo zvrchované zjavenie, ktoré sa prejavilo po alife.

173. Zakazujeme vám, aby ste nosili zbrane, pokiaľ to nie je nevyhnutné ¶159
Bahá’u’lláh potvrdzuje nariadenie obsiahnuté v Bayáne, ktoré učinilo nezákonným nosenie zbraní, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Čo sa týka okolností, za ktorých môže byť nosenie zbrane pre niekoho „nutné“: ‘Abdu’l-Bahá povoľuje veriacim nosiť zbraň v nebezpečnom prostredí pre vlastnú ochranu. Shoghi Effendi v liste napísanom jeho menom taktiež poznamenal, že v prípade núdze, keď niet na blízku zákonnej sily, baháj má právo brániť si život. Je niekoľko ďalších situácií, za ktorých sú zbrane potrebné a možno ich zákonným spôsobom použiť: Napríklad v krajinách, kde ľudia poľujú, aby si zadovážili potravu a ošatenie, a v takých športoch ako lukostreľba, streľba a šerm.
Na spoločenskej úrovni zásada kolektívnej bezpečnosti, ktorú formuloval Bahá’u’lláh (Pozri Gleanings from the Writings of Bahá’u’lláh [Výber z Bahá’u’lláhových spisov], CXVII.) a rozpracoval Shoghi Effendi (Pozri strážcove listy v knihe The World Order of Bahá’u’lláh [Usporiadanie sveta podľa Bahá’u’lláha].) nepredpokladá zrušenie používania sily, ale predpisuje „systém, v ktorom sa sila stane služobníkom spravodlivosti“ a ktorý zabezpečí existenciu medzinárodných mierových síl, ktoré „zaistia organickú jednotu celého svetového spoločenstva“. Bahá’u’lláh v tabuľke Bishárát vyjadril nádej, že „sa vojnové zbrane na celom svete zmenia v nástroje na obnovu a že spory a sváry budú spomedzi ľudí odstránené“.
V inej tabuľke Bahá’u’lláh zdôrazňuje význam priateľstva s nasledovníkmi všetkých náboženstiev. Taktiež vraví, že „zákon o svätej vojne bol z knihy odstránený“.

174. povoľujeme vám odievať sa do hodvábu ¶159
Podľa islamského zvyku bolo mužom nosenie hodvábu vo všeobecnosti zakázané s výnimkou obdobia svätej vojny. Báb tento zákaz, ktorý sa nezakladal na koránskych veršoch, zrušil.

175. … vás Pán oslobodil od obmedzení, ktoré sa prv vzťahovali na oblečenie a na úpravu brady ¶159
Mnohé pravidlá týkajúce sa oblečenia mali svoj pôvod v zákonoch a v tradičných obyčajach svetových náboženstiev. Napríklad šíitske duchovenstvo prijalo príznačnú pokrývku hlavy a rúcha a v istej dobe zakazovalo ľudu, aby prijalo európsky odev. Moslimská obyčaj v túžbe napodobňovať zvyklosti Proroka taktiež zaviedla určité obmedzenia týkajúce sa strihania fúzov a dĺžky brady.
Bahá’u’lláh tieto obmedzenia súvisiace s ošatením a s bradou odstraňuje. Takéto záležitosti ponecháva na „úsudku“ jednotlivca a zároveň na veriacich apeluje, aby neprekračovali hranice slušnosti a boli umiernení vo všetkom, čo sa týka odevu.

176. Ó krajina Káf a Rá! ¶164
Káf a Rá predstavujú prvé dve spoluhlásky Kirmánu, názvu mesta a provincie v Iráne.

177. Vnímame, čo sa z teba potajme a kradmo šíri. ¶164
Tento úsek sa týka intríg skupiny azalovcov, nasledovníkov Mírzu Yaḥyu (Vysvetlivku 190.), viažucich sa na mesto Kirmán. Ku skupine patril Mullá Ja’far, jeho syn Shaykh Aḥmad-i-Rúḥí a Mírzá Áqá Khán-i-Kirmání (obaja boli zaťmi Mírzu Yaḥyu) ako i Mírzá Aḥmad-i-Kirmání. Nielenže sa snažili podkopať vieru, ale sa zaangažovali i do politických intríg, ktoré vyvrcholili atentátom na Náṣiri’d-Dín Sháha.

178. Spomeňte si na shaykha menom Muḥammad-Ḥasan ¶166
Shaykh Muḥammad-Ḥasan, jeden z hlavných predstaviteľov šíitskeho islamu, odmietol Bába. Bol autorom obsiahlych spisov o šíitskom právnom systéme a podľa správ zomrel okolo roku 1850.
Nabíl v knihe The Dawn-Breakers [Nositelia úsvitu] popisuje stretnutie, ktoré sa odohralo v Najafe medzi Mullom Alíy-i-Bastamím, jedným z písmen Žijúceho, a shaykhom Muḥammad-Ḥasanom. Počas tohto stretnutia Mullá ‘Alí oznámil to, že sa Báb prejavil, a vychvaľoval silu Jeho zjavenia. Na shaykhov podnet bol Mullá ‘Alí následne vyhlásený za kacíra a bol vykázaný zo zhromaždenia. Postavili ho pred súd, previezli do Istanbulu a odsúdili na nútené práce.

179. rozsievač pšenice a jačmeňa ¶166
Ide o zmienku o Mullovi Muḥammadovi Ja’farovi Gandum-Pák-Kunovi, prvému človeku v Isfaháne, ktorý prijal Bábovu vieru. Spomína sa v perzskom Bayáne a dostáva sa mu chvály ako tomu, kto „si na seba vzal rúcho učeníka“. Nabíl v knihe The Dawn-Breakers [Nositelia úsvitu] popisuje bezpodmienečné prijatie posolstva zo strany „rozsievača pšenice“ a jeho horlivé obraňovanie nového zjavenia. Pridal sa k spoločnosti ochrancov pevnosti Shaykh Tabarsí a počas obliehania padol.

180. Dávajte si pozor, aby vám slovo „Prorok“ nezatajilo toto Najväčšie oznámenie ¶167
Bahá’u’lláh varuje „chápajúcich“ ľudí, aby nedovolili, aby im vlastné vysvetlenia písiem svätých zabránili v uznaní Prejavu Božieho. Nasledovníci každého náboženstva väčšinou dovolili, aby ich oddanosť voči zakladateľovi spôsobila, že Jeho zjavenie vnímali ako konečné Slovo Božie a odmietali možnosť zjavenia akéhokoľvek ďalšieho Proroka. Tak to bolo v prípade židovstva, kresťanstva a islamu. Bahá’u’lláh odmieta správnosť predstavy o konečnosti, a to tak vo vzťahu k predošlým zriadeniam ako i vo vzťahu k zriadeniu vlastnému. V súvislosti s moslimami v Kitáb-i-íqáne napísal, že „ľud koránsky ... dovolil, aby pojem ,Pečať Prorokov‘ zatemnil jeho chápanie a pripravil ho o milosť všetkých Jeho rozmanitých prejavov štedrosti“. Potvrdzuje, že „tajomstvo tohto námetu bolo … pre všetko ľudstvo bolestnou skúškou“, a narieka nad osudom „tých, ktorí sa týchto slov pridržiavajú a neuverili v Toho, kto je ich pravým Zjaviteľom“. Báb hovorí o tej istej téme, keď varuje: „Nech vás mená neoddelia sťaby závojom od Toho, kto je ich Pánom, rovnako ako meno Prorok, pretože takéto meno je len stvorením Jeho prehovoru.“

181. aby pre vás zmienka o „Zastupiteľstve“ nebola prekážkou pred mocnárstvom Toho, kto je Zástupcom Boha ¶167
Slovom, ktoré je na tomto mieste preložené ako „Zastupiteľstvo“, je v arabskom origináli „viláyat“. Toto slovo má širokú škálu významov, ktorá zahŕňa „zastupiteľstvo“, „strážcovstvo“, „záštitu“ a „nástupníctvo“. Používa sa vo vzťahu k samotnému Bohu, Jeho Prejavu alebo k tým, ktorí sú menovanými nástupcami Prejavu.
Bahá’u’lláh v tomto verši Kitáb-i-aqdas varuje, aby takéto pojmy ľudí nezaslepili pred „mocnárstvom“ nového božieho Prejavu, pravého „Zástupcu Boha“.

182. Spomeňte si na Karíma ¶170
Ḥájí Mírzá Muḥammad Karím Khán-i-Kirmání ¶1810 – circa 1873) bol samozvaným predstaviteľom shaykhovského spoločenstva po smrti Siyyida Kázima, ktorý bol menovaným nástupcom Shaykha Aḥmad-i-Aḥsá’ího (Vysvetlivku 171 , vysvetlivku 172.). Venoval sa šíreniu učenia Shaykha Aḥmada. Názory, ktoré vyjadroval, sa stali predmetom sporov medzi jeho podporovateľmi i odporcami.
Je považovaný za jedného z hlavných učencov a plodných autorov svojej doby. Napísal nespočetné knihy a epištoly z rozličných oborov poznania, ktoré sa v tom čase pestovali. Aktívne oponoval Bábovi i Bahá’u’lláhovi a svoje rozpravy využíval na napádanie Bába a Jeho učenia. Bahá’u’lláh v Kitáb-i-íqáne odsudzuje tón a obsah jeho spisov a kritike podrobuje jedno z jeho diel, ktoré obsahuje negatívne zmienky o Bábovi. Shoghi Effendi ho popisuje ako „nadmerne ambiciózneho a pokryteckého“ a popisuje, ako „na zvláštnu šachovu žiadosť v istej rozprave ostro zaútočil na novú vieru a jej náuku“.

183. ó vy, učení v Bahovi ¶173
Bahá’u’lláh chváli učencov spomedzi Svojich nasledovníkov. V knihe Svojej Zmluvy napísal: „Požehnaní sú vládcovia a učenci spomedzi Bahovho ľudu.“ V súvislosti s týmto výrokom Shoghi Effendi napísal:
V tomto svätom cykle „učencami“ sú na jednej strane ruky veci Božej a na strane druhej učitelia a šíritelia Jeho učenia, ktorí nepatria medzi ruky veci Božej, ale ktorí dosiahli význačné postavenie na poli učenia viery. „Vládcovia“ označujú členov miestneho, národného a medzinárodného domu spravodlivosti. Povinnosti každej z týchto duší budú určené v budúcnosti.
Ruky veci Božej boli jednotlivci, ktorých menoval Bahá’u’lláh a ktorým dal rozličné povinnosti v prvom rade v oblasti ochrany a šírenia Svojej viery. ‘Abdu’l-Bahá sa v knihe Memorials of the Faithful [Spomienky na verných] zmienil o ďalších výnimočných veriacich ako o rukách veci Božej a do Svojej poslednej vôle zahrnul ustanovenie, ktoré strážcu viery nabáda, aby podľa svojho uváženia menoval ruky veci Božej. Shoghi Effendi najprv posmrtne povýšil na ruky veci Božej niekoľko veriacich a počas neskorších rokov svojho života vymenoval celkovo 32 veriacich zo všetkých kontinentov. V období medzi zosnutím Shoghiho Effendiho v roku 1957 a zvolením Svetového domu spravodlivosti v roku 1963 riadili ruky veci Božej záležitosti viery z pozície hlavných lodivodov Bahá’u’lláhovho embryonického svetového spoločenstva (Vysvetlivku 67.). Svetový dom spravodlivosti v novembri 1964 určil, že nemôže uzákoniť možnosť menovať ruky veci Božej. Namiesto toho sa do budúcna úloha rúk Veci vo vzťahu k ochrane a k šíreniu viery z rozhodnutia Svetového domu spravodlivosti z roku 1968 zaistila vytvorením kontinentálnych zborov poradcov a v roku 1973 ustanovením Medzinárodného centra pre učenie viery, ktoré má sídlo vo Svätej zemi.
Svetový dom spravodlivosti menuje poradcov – členov Medzinárodného centra pre učenie viery a kontinentálnych poradcov. Členov pomocného zboru menujú kontinentálni poradcovia. Všetci títo jednotlivci spadajú do kategórie „učencov“, ktorú v citovanom výroku definoval Shoghi Effendi.

184. všetko, čomu v knihe nerozumiete, predložte Tomu, kto vyrástol z tohto mocného Kmeňa ¶174
Bahá’u’lláh udeľuje ‘Abdu’l-Bahovi právo vysvetľovať Jeho sväté Písmo (Ďalej pozri i vysvetlivku 145.).

185. Škole všetko prevyšujúcej jednoty ¶175
V tomto verši a vo veršoch, ktoré po ňom bezprostredne nasledujú, Bahá’u’lláh naráža na jeden z dôvodov, pre ktorý niektorí Bábovi nasledovníci odmietli Jeho tvrdenie o tom, že je Prisľúbeným Bayánu. Ich odmietnutie sa zakladalo na tabuľke, ktorú Báb určil pre „Toho, kto sa prejaví“. Na jej opačnej strane Báb napísal: „Kiež pohľad Toho, koho Boh prejaví, osvieti tento list na základnej škole.“ Táto tabuľka vyšla v knihe Selections from the Writings of the Báb [Výber z Bábových spisov].
Títo Bábovi nasledovníci tvrdili, že keďže je Bahá’u’lláh o dva roky starší od Bába, nebolo možné, aby túto tabuľku prijal „na základnej škole“.
Na tomto mieste Bahá’u’lláh vysvetľuje, že ide o zmienku o udalostiach, ktoré sa stali v duchovných svetoch mimo toto jestvovanie.

186. prijali sme verše Boha … ktoré Nám predložil ¶175
Báb v tabuľke určenej pre „Toho, kto sa prejaví“, charakterizuje Bayán ako Svoj dar Bahá’u’lláhovi. Pozri Selections from the Writings of the Báb [Výber z Bábových spisov].

187. Ó ľud bayánsky! ¶176
Zmienka o Bábových nasledovníkoch.

188. sa písmeno B spojilo a zopälo s písmenom U a Ď ¶177
Shoghi Effendi v listoch napísaných jeho menom vysvetlil význam „písmena B, U a Ď“. Tvoria slovo „buď“, čo, ako vraví, „znamená tvorivú silu Boha, ktorý prostredníctvom Svojho príkazu dal, aby všetko nadobudlo bytie“, a „moc Prejavu Božieho, Jeho nesmiernu duchovnú tvorivú silu“.
Imperatív „buď“ je v arabskom origináli slovo „kun“, ktoré sa skladá z dvoch písmen „káf“ a „nún“. Shoghi Effendi ho do angličtiny preložil ako „be“ [buď]. Toto slovo sa v Koráne používalo ako výzva Boha k stvoreniu.

189. nového spôsobu usporiadania sveta ¶181
V perzskom Bayáne Báb uviedol: „Blažený je ten, kto uprie pohľad na usporiadanie sveta podľa Bahá’u’lláha a vzdá vďaku svojmu Pánu. Veď On sa istotne prejaví. Boh to vskutku neodvolateľne prikázal v Bayáne.“ Shoghi Effendi toto „usporiadanie“ stotožňuje so systémom, ktorý Bahá’u’lláh načrtáva v Kitáb-i-aqdas, kde dosvedčuje jeho prevratný účinok na život ľudstva a zjavuje zákony a zásady, ktoré riadia jeho chod.
Črty „nového spôsobu usporiadania sveta“ sú vykreslené v Bahá’u’lláhových a ‘Abdu’l-Bahových spisoch a v listoch Shoghiho Effendiho a Svetového domu spravodlivosti. Inštitúcie súčasného bahájskeho Správneho poriadku, ktoré tvoria „základ štruktúry“ Bahá’u’lláhovho usporiadania sveta, budú vyspievať a vyvinú sa v bahájske svetové spoločenstvo. Shoghi Effendi v tejto súvislosti potvrdzuje, že Správny poriadok „si nárokuje to, aby bol považovaný nielen za jadro, ale priam za vzor nového Svetového poriadku, ktorý je určený na to, aby, až sa čas naplní, zahrnul celé ľudstvo. To, že túto schopnosť má, bude preukazovať zároveň s tým, ako jeho jednotlivé súčasti, jeho organické inštitúcie, začnú efektívne a životaschopne fungovať.“
Ďalšie informácie o vývoji tohto nového spôsobu usporiadania sveta možno nájsť napríklad v listoch Shoghiho Effendiho vydaných v knihe The World Order of Bahá’u’lláh [Usporiadanie sveta podľa Bahá’u’lláha].

190. Ó zdroj poblúdenia! ¶184
Ide o zmienku o Mírzovi Yaḥyovi, známom ako Subh-i-Azal (Ráno Večnosti), mladšom nevlastnom Bahá’u’lláhovom bratovi, ktorý proti Nemu povstal a oponoval Jeho veci. Báb Mírzu Yaḥyu určil za symbolickú hlavu Svojho spoločenstva do doby, kým nenastane bezprostredný prejav Prisľúbeného. Na podnet Siyyida Muḥammad-i-Isfaháního (Vysvetlivku 192.), Mírzá Yaḥyá zradil Bábovu dôveru, tvrdil, že je Jeho nástupcom, a kul úklady proti Bahá’u’lláhovi, ba dokonca sa Ho snažil dať zavraždiť. Keď mu Bahá’u’lláh v Adrianopoli oficiálne oznámil Svoje poslanie, Mírzá Yaḥyá vo svojej reakcii zašiel dokonca tak ďaleko, že sám tvrdil, že sa mu dostalo nezávislého zjavenia. Jeho tvrdenie nakoniec odmietli všetci s výnimkou niekoľkých, ktorí sa stali známymi ako azalovci (Vysvetlivku 177.). Shoghi Effendi ho opísal ako „úhlavného porušiteľa Bábovej Zmluvy“ (Pozri knihu God Passes By [Boh sa znovu zjavil], X. kapitola.).

191. upamätuj sa na to, ako sme ťa dňom i nocou vychovávali pre službu Veci ¶184
Shoghi Effendi v knihe God Passes By [Boh sa znovu zjavil] spomína skutočnosť, že Bahá’u’lláh mal o trinásť rokov viac ako Mírzá Yaḥyá, a preto mu radil a dohliadal na jeho ranú mladosť a dospelosť.

192. Boh sa zmocnil toho, kto ťa zviedol. ¶184
Ide o zmienku o Siyyidovi Muḥammad-i-Isfaháním, ktorého Shoghi Effendi opísal ako „Antikrista bahájskeho zjavenia“. Išlo o človeka skazenej povahy a veľkých osobných ambícií, ktorý naviedol Mírzu Yaḥyu, aby oponoval Bahá’u’lláhovi, a sám si nárokoval to, že je prorokom (Vysvetlivku 190.). Siyyid Muḥammad bol síce prívržencom Mírzu Yaḥyu, ale bol vyhnaný spolu s Bahá’u’lláhom do ‘Akky. I naďalej neustále spôsoboval rozbroje a chystal úklady proti Bahá’u’lláhovi. Keď Shoghi Effendi v knihe God Passes By [Boh sa znovu zjavil] popisuje okolnosti jeho smrti, uvádza:
Teraz Bahá’u’lláhov život obklopovalo ďalšie nebezpečenstvo. Sám Svojim nasledovníkom pri viacerých príležitostiach slovne i písomne prísne zakázal, aby sa svojim mučiteľom odplatili, a dokonca poslal späť do Bejrútu nezodpovedného arabského veriaceho, ktorý uvažoval o pomste za krivdy, ktoré jeho milovaný Vodca vytrpel. I napriek tomu sedem spoločníkov potajme vyhľadalo a zabilo troch prenasledovateľov, medzi ktorými bol i Siyyid Muḥammad a Áqá Ján.
Zdesenie, ktoré zachvátilo už i tak utláčané spoločenstvo, bolo neopísateľné. Bahá’u’lláhovo rozhorčenie nepoznalo hranice. „Keby sme mali spomenúť,“ vyjadruje Svoje pocity v tabuľke zjavenej krátko po tom, čo bol tento čin spáchaný, „čo Nás postretlo, nebesia by sa rozpukli a hory by sa rozdrobili.“ „Moja poroba,“ napísal pri inej príležitosti, „Mi nemôže uškodiť. Uškodiť mi však môže správanie tých, ktorí Ma milujú, ktorí tvrdia, že ku Mne patria, a predsa páchajú to, čo spôsobuje stonanie Môjho srdca i Môjho pera.“

193. Zvoľte si jeden jazyk … prijmite i spoločné písmo. ¶189
Bahá’u’lláh ukladá prijatie svetového jazyka a písma. Jeho spisy načrtávajú dve etapy tohto procesu. Prvá etapa predstavuje zvolenie jestvujúceho jazyka alebo jazyka vytvoreného, ktorý by sa potom vyučoval na všetkých školách na svete ako pomocný jazyk k reči materinskej. Zvoláva vlády sveta, aby prostredníctvom svojich parlamentov uskutočnili toto významné nariadenie. Druhou etapou by v konečnom dôsledku v ďalekej budúcnosti bolo prijatie jediného jazyka a spoločného písma pre všetkých na zemi.

194. Určili sme dva znaky dospievania ľudského rodu ¶189
Prvým znamením dospievania ľudstva, o ktorom sa v Bahá’u’lláhových spisoch hovorí, je to, že sa objaví náuka, ktorá sa popisuje ako tá „božská filozofia“, ktorá bude zahŕňať objavenie radikálneho prístupu k premene prvkov. Ide o náznak nádhery ohromujúceho rozšírenia poznania v budúcnosti.
Ohľadne „druhého“ znamenia, o ktorom Bahá’u’lláh naznačuje, že bolo zjavené v Kitáb-i-aqdas, Shoghi Effendi vraví, že Bahá’u’lláh „… vo Svojej Najsvätejšej knihe uložil zvolenie jediného jazyka a prijatie spoločného písma, ktoré by používali všetci na zemi. Ako sám v tejto knihe potvrdzuje, ide o nariadenie, ktoré po naplnení bude jedným zo znamení ,dospievania ľudského rodu‘“.
Chápanie tohto procesu dospievania ľudstva a príchodu dospelosti ďalej umožňuje tento Bahá’u’lláhov výrok:
Jedným zo znamení dospelosti sveta je, že nik nebude chcieť prijať ťarchu kraľovania. Nebude nikoho, kto by bol sám ochotný niesť ťarchu kraľovania. Ten deň bude dňom, v ktorý sa medzi ľuďmi prejaví múdrosť.
Shoghi Effendi spájal dospievanie ľudského rodu so zjednotením celého ľudstva, ustanovením svetového spoločenstva národov a nebývalým impulzom pre „intelektuálny, morálny a duchovný život celého ľudského rodu“.

